Rus Aleksandr Ovečkin prekonáva brankára Rakúska Bernda Brucklera v úvodnom zápase A-skupiny na MS v ľadovom hokeji v Rakúsku.. FOTO - TASR/AP
Prvý gól šampionátu vo viedenskej Stadthalle strelil v jedenástej minúte sobotňajšieho zápasu do rakúskej siete ruský útočník ALEKSANDR OVEČKIN. Dvojka vlaňajšieho draftu NHL bude mať 17. septembra iba dvadsať rokov, ale v zbornej už nie je benjamínom ako na vlaňajších MS v Česku. Jevgenij Malkin v strede jeho útoku (vpravo je Afinogenov) bude mať v júli len devätnásť. V ruskej tlači sa na adresu tejto dvojice objavilo prirovanie s dvojicou Jágr - Holík, ktorá podobným štýlom pred pätnástimi rokmi na MS vo Švajčiarsku spolu s Reichlom vytvorila dravú formáciu mladých pušiek.
Tínedžer Ovečkin napriek výhre nad Rakúskom 4:2 a svojmu gólu nespokojne krútil hlavou.
Prečo?
"Hrali sme zle, dali sme málo gólov, málo sme strieľali, i keď šancí sme mali dosť. Čo najskôr zabudnúť. Musíme sa zlepšiť. V pondelok nás čaká silné Slovensko. S takýmto výkonom by sme nepochodili."
Čo vás prvé napadne, keď počujete Slovensko?
"Jeden z favoritov turnaja. Pozor na brankárov! V minulosti sa naši starší hráči v zbornej nad nimi len ironicky uškŕňali, teraz Slovák Lašák vychytal titul v českej lige. To je veľká vec. O útoku sa netreba rozširovať, za všetko hovoria mená."
Čo považujete v zápase proti Slovensku za najdôležitejšie?
"Nebáť sa vašich hviezd. Nemám toho v hokeji za sebou veľa, ale dobre viem, že keď má človek priveľký rešpekt, zabudne hrať."
V moskovskom Diname ste hrávali so Slovákom Ľubošom Bartečkom. Kamaráti?
"Máme veľmi dobrý vzťah. Príjemný chlapík, okrem toho prvotriedny hokejista kanadského štýlu. Absolútne spoľahlivý typ do každého hokejového počasia. Želám Ľubošovi veľa úspechov na šampionáte, ale proti nám by sa mohol trochu šetriť (smiech)."
Zaviedli ste ho v Moskve na nejaké zaujímavé miesto?
"On zaviedol mňa. Do Českého domu na dobré jedlo."
Čo ste si dali?
"Už si nemapätám, vyskúšali sme toho viac. Raz sme tam mali celé mužstvo na nejakom spoločenskom stretnutí."
Ako ste oslavovali ruský titul s Dinamom?
"Tak výdatne, že si nepamätám podrobnosti."
Aká je atmosféra v zbornej pod trénerom Vladimirom Krikunovom, ktorý zároveň koučoval Dinamo a vybral si z neho šesť hráčov do reprezentácie?
"Určite lepšia než vlani za Viktora Tichonova. Tam sa po prehrách mužstvo totálne rozsypalo. Nechcem nič zakríknuť, ale verím, že náš súčasný tím konečne urobí medailu."
Rusko ju naposledy získalo v roku 2002 po finálovej prehre so Slovenskom v Göteborgu. Trénerom Ruska bol vtedy dnešný asistent Michajlov, za asistenta mal súčasného hlavného Krikunova. Brali by ste rovnaký výsledok?
"A čo keby sa vymenilo aj meailové poradie podobne ako naši tréneri. Ale vážne, turnaj sa len začína, všetci si zvykáme na hrozný ľad. Medaily bude brať ten, kto si lepšie načasuje fomru na posledné štyri dni šampionátu."
Aký bol v detstve MICHAL HANDZUŠ
Bál sa straky a chcel byť smetiarom
Na ktorého hokejistu ste sa hrávali?
"Na Dušana Pašeka. Odjakživa."
Aké poznámky ste dostávali do žiackej knižky?
"Nič vážne. Že nedávam občas pozor, alebo som prirýchlo behal po chodbe."
Na čo ste míňali vreckové?
"Najviac na jedlo, maškrty."
Čoho ste sa báli?
"Straky. Neviem, čím to bolo, či ma tak doma strašili. Ale veľmi som sa bál, že priletí straka a zoberie ma."
Kedy vás rodičia najviac vyhrešili?
"Keď som po škole, ktorá sa skončila o jednej, prišiel domov až o siedmej. Hral som futbal."
Aké jedlo ste milovali?
"Paradajkovú polievku."
Čím ste chceli byť?
"Najprv veľmi smetiarom, lebo sa mi páčilo, ako sa ujovia vezú vzadu postojačky na tých čudných autách. Neskôr šoférom autobusu."
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Viedeň