"Na zápas s Bieloruskom som sa pripravoval úplne normálne. Nedá sa síce vyhnúť psychickej dôležitosti, že je úvodný a tak, preto som si dával pozor, aby som nebol zbytočne premotivovaný. Súperov brankár Mezin nám narobil poriadne problémy, nenormálne mu to išlo. Mnohých prekvapil, lebo sezóna v ruskej superlige mu v drese Petrohradu veľmi nevyšla. Takže si to vynahradil na nás.

Žiadny brankár na svete nemá rád, keď má málo roboty a kolega oproti veľa. Keby sme viedli 3:0, bolo by to ľahšie, ale takto to boli neustále nervy.

Inkasovaný gól? Koľcovovi sa puk v poslednej chvíli postavil, trošku zmenil smer. Trafil presne štrbinku medzi betónmi. Škoda, mohol som to možno vykryť, ale som šťastný, že teraz to už nie je až také dôležité. Po vyrovnávajúcom góle súpera som si veril, či skôr dúfal, že máme v útoku dosť silných hráčov, ktorí dajú víťazný gól. Nehovorím, že som si bol stopercentne istý, ale vravel som si, že to dokážeme.

Slovenských fanúšikov nebolo vo Viedni zatiaľ tak počuť, ako vlani v Ostrave. Tam sme ich však naladili rýchlejším gólom, navyše tu svoje robí aj iná akustika.

Pri záverečnom tlaku bez brankára Bielorusov - navyše sme mali vylúčeného hráča - som si pomyslel, že to môže byť pre nás aj dobre. Stačí vyhadzovať puky von hlava-nehlava a nemôže byť ani zakázané uvoľnenie. Dôležité je vyhrať buly.

Pochodové vzdialenosti z kabíny na ľad sú ako ďalší tréning. Strácame čas, ktorí venujeme inak povzbudzovaniu. Prídem, sadnem si, trochu oddýchnem, namočím sa, dám si svoj nápoj a pomaly je po prestávke.

Ľad už po piatich minútach vyzerá ako rozryté pole. Určite je vo Viedni najhorší zo všetkých šampionátov, na ktorých som hral - toto je už môj šiesty. Ťažko sa mi kĺže v bránke, horšie sa kontrolujú puky. Každý je však na tom rovnako, doplácajú potom najviac diváci - na kráse hry. Technické tímy, ku ktorým patríme aj my, sa budú zrejme aj naďalej trápiť s brániacimi ako napríklad Rakúsko.

Po zápase nikdy nezaspím skôr ako o tretej, štvrtej nadránom. Vždy dlho trvá, kým sa rozrušenie a vypätie vyplaví. Zvyknem si zobrať tabletku na spanie, aby som sa toľko netrápil.

Ubytovanie vo Viedni je fajn, len je ďaleko od štadióna, veľa času zaberá preprava. Jedlo je výborné, ubytovanie klasický štandard na úrovni v NHL. V Prátri sme zatiaľ neboli, pozreli sme si len centrum mesta, pochodili sme niekoľko pamiatok. Všetci traja brankári sme si prezreli krásny kostolík." (ju)