, Cárovrah). Podľa jeho slov filmový priemysel v Rusku zaznamenal za posledné dva roky boom, v distribučných sieťach začali víťaziť domáce filmy nad americkou produkciou. Stále to však nestačí, lebo trh si pýta dvojnásobok, nové ruské televízie sa o domáce filmy začínajú doslova biť.

Pod vaším vedením Mosfilm zažíva novú sľubnú éru. Nikdy sa neuvažovalo o jeho privatizácii?

Keď bol u nás na návšteve český minister kultúry Pavel Dostál, povedal mi, že privatizovaný Barrandov nestojí za nič a aby sme to v žiadnom prípade neurobili s Mosfilmom. Podarilo sa nám ho uchrániť, pracujeme však ako trhový kapitalistický podnik. Z rozpočtu nedostávame peniaze už asi pätnásť rokov, zarábame si na seba sami a priebežne sa modernizujeme.

Ako sa vám to darí?

Moment vlastníctva nie je až taký rozhodujúci. Videl som v Rusku veľa súkromných podnikov, ktoré stoja pred krachom, a veľa štátnych, medzi ktoré patríme aj my, čo sa vyvíjajú a prosperujú. Nám sa podarilo správne investovať do najmodernejších technológií. V 90. rokoch sme prežili kinematografický kolaps - takmer nič sa nenakrúcalo. Moja myšlienka bola jednoduchá - chcel som vybudovať také štúdio, v ktorom by sme ja a moji kolegovia mohli realizovať svoje tvorivé idey.

Je pravda, že časť ruských filmových archívov odišla navždy do Ameriky?

Sojuzmultfilm skutočne predal všetok svoj archív animovaných filmov do USA. Lenfilm a Gorkého kinoštúdio predali svoje archívy súkromníkom v Rusku. Jediný archív Mosfilmu ostal v rukách štátu, a to nás zachránilo.

Mosfilm vraj vlastní obrovské množstvo vojenskej techniky. Ako sa vám žije s takýmto arzenálom?

Dlhý čas bol tento arzenál veľmi stratový, pretože vojnové filmy sa nenakrúcali. Prvý vojnový film bol až Hviezda, ktorý som sám produkoval, a jednou z príčin jeho vzniku bolo to, že sme chceli tú výzbroj trochu prevetrať. Máme asi desaťtisíc kusov techniky, z toho obrovské množstvo obrnenej, len tankov rôznych druhov máme okolo stovky.

Technika vás teda núti vyberať si filmy s vojnovou témou?

V princípe áno. A teraz, pri príležitosti 60. výročia, odrazu všetci potrebujú starú techniku. Ako sa ukázalo, máme ju iba my. Aj takto zarábame.

Čím sa dá ešte vysvetliť záujem o túto tému aj u mladých tvorcov?

Pre nich je už druhá svetová vojna históriou, ale v rodinách sa dotkla každého. Navyše, s odstupom času sa začíname na ňu pozerať po novom. A možno najlepší film o nej ešte len vznikne. Veď aj najlepšiu knihu o vpáde Napoleona do Ruska - Vojna a mier - napísal Tolstoj až sedemdesiat rokov po ňom.

Ako sa mení váš pohľad na vojnu?

Po vojne sme spolu s ďalšími európskymi národmi tvorili socialistický tábor a o mnohých veciach sa nehovorilo. Dnes táto vojna začína nadobúdať iné črty.

Ako nazeráte na západné interpretácie vojny vo filme?

Nedávno som v Teheráne videl dva veľmi dobré a čestné nemecké filmy. Na druhej strane sa objavuje aj veľa snímok, ktoré sú pre nás problematické. Ruskí vojaci sú v nich vykreslení vo svetle, s ktorým nemôžeme súhlasiť. Kino je však politika, s tým sa nedá nič robiť.

Aj v demokratických spoločnostiach?

Nemá zmysel o tom pochybovať.

Akej ideológii podliehate vy?

Je ťažké pomenovať všetky východiskové pozície, ktoré ovplyvnili môj pohľad na život. Je to súbor postojov, ktoré ma nútia nakrúcať filmy práve tak, ako ich nakrúcam. A Američania sa, rovnako úprimne, snažia robiť svoje filmy z pozície vlastnej ideológie.

Nakrútili ste už jedenásť filmov, ten posledný - Jazdec menom smrť - práve koluje po festivaloch a má rozporné reakcie.

Vznikol podľa novely ruského revolucionára a teroristu Borisa Savenkova, ktorý bol na začiatku minulého storočia veľmi výraznou postavou. Churchill o ňom dokonca tvrdil, že bol jednou z najdôležitejších postáv minulého storočia. Tento eser a protimonarchista sa napokon pustil do smrteľného zápasu s boľševikmi a napísal pár próz, v ktorých je spôsob uvažovania teroristu presne zdokumentovaný.

Niektorí kritici vo filme vidia obhajobu terorizmu. Čo si o tom myslíte?

Motívy a psychologický záber možno navodzujú dojem obhajoby, ale nedá sa nakrútiť o niekom film bez toho, aby sa ukázali aj jeho ľudské stránky a príčiny spôsobu uvažovania.