Kým v sporoch na ochranu osobnosti nie sú žiadne limity na výšku náhrady škody, obete dopravných nehôd môžu od minulého roku vysúdiť od poisťovní najviac 4,6 milióna korún. Platí to pre všetkých bez ohľadu na to, koľko pred nehodou zarábali a koľko by si v budúcnosti dokázali zarobiť, ak by boli zdraví.
Pri sporoch na ochranu osobnosti navrhovateľ určí, akú sumu požaduje. Časté sú spory medzi politikmi navzájom, či politikmi a médiami. Žiadané sumy dosahujú milióny. Premiér Mikuláš Dzurinda napríklad chce od denníkov Pravda a SME vysúdiť spolu 10 miliónov. Žilinský sudca Pavol Polka vysúdil od týždenníka Moment 13 miliónov za to, že mu "zničil život". Jeho postavenie sa pritom nezhoršilo, naďalej pracuje v justícii a súdi. To isté platí aj o iných politikoch a sudcoch, ktorí žalujú médiá.
Navrhovateľ sa na pojednávaniach snaží svoju ujmu dokázať všeobecnými tvrdeniami ako napríklad, že čelí nepríjemným otázkam od známych, susedov či detí, prípadne, že zažil osobnú traumu. Záleží len na súde, či takéto argumenty uzná.
Podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory Darina Michalková tvrdí, že porovnávať poškodenie povesti a poškodenie zdravia sa nedá, lebo sú to "z právneho hľadiska úplne odlišné udalosti". Nové obmedzenie výšky odškodného pri zraneniach však považuje za nespravodlivé. Lekár teraz ohodnotí zdravotné poškodenie podľa presných pravidiel a súd podľa jeho posudku určí výšku odškodného. Určenú hranicu nemožno obísť.
Hovorca rezortu zdravotníctva Karol Farkašovský tvrdí, že v minulosti bol v porovnaní s inými štátmi režim odškodňovania na Slovensku neštandardný. "Najvyššia vysúdená suma u nás výrazne prevyšuje maximá v zahraničí."
Lucia Muthová z Allianz-Slovenskej poisťovne priznala, že firma čelí tisíckam súdnych sporov o bolestné. Poškodení si v nich spolu nárokujú niekoľko miliárd korún.
Keď sa upustilo od neobmedzeného odškodného, poisťovne to privítali. "Všade v okolitých štátoch je to obmedzené, len u nás boli priznané sumy, o ktorých sa ľuďom v okolitých krajinách ani nesníva," povedala Muthová.
Stávalo sa, že rovnaké zranenie na západnom Slovensku nebolo pre súd dôvodom, aby vôbec priznal odškodné, ale na východnom Slovensku poškodený "vysúdil aspoň niekoľko stotisíc korún". K týmto problémom sa vraj pridávala aj benevolencia lekárov a znalcov pri hodnotení zranení či psychických problémov.
Michalková tvrdí, že takéto argumenty chápe, ale "preto, že niektorí advokáti možno vymohli niečo, čo nebolo v súlade s morálkou či zákonom, ešte neznamená, že možno zmeniť zákon".
Autor: rp
