Dôvodila, že nepije, nefajčí, nedroguje, netúla sa po nociach, učí sa, jediné, čo chce, je mať na jazyku piercing. Aj tak sme proti. Aký je váš názor na piercing v jazyku?

Mária

Základom slova piercing je anglické sloveso pierce, čo znamená prebodnúť. Piercing je považovaný za istý druh umenia, pri ktorom je objektom záujmu ľudské telo. V anglosaskej literatúre sa možno stretnúť aj s názvom body art, čo sa dá voľne preložiť ako umenie na tele.

Piercing ústnych tkanív a zavádzanie materiálov ako slonovina, kov, keramika a drevo do úst sa v nedávnej minulosti používali v krajinách tretieho sveta.

Hinduisti a Číňania používali piercing pier, líc alebo jazyka ako súčasť náboženských praktík. Niektoré z týchto spomínaných zvyklostí sa používajú dodnes.

V posledných rokoch sa piercing objavuje aj u nás. Najčastejšie sa aplikuje do ušnice, do obočia, nosových krídel, pupka, ale, nanešťastie, aj do hornej a dolnej pery úst, do jazyka. Sem sa v prevažnej miere zavádzajú okrem iných predmetov takzvané labretty, čo sú dve guličky spojené navzájom spojovacím klinom. Vo väčšine prípadov ide o predmety, ktoré si majiteľ dokáže snímať a opakovane aplikovať na vopred určené miesto.

Umiestnenie týchto predmetov do takých háklivých oblastí, ako je pera a jazyk, môže priniesť rôzne vážne komplikácie.

Pri zavádzaní piercingu sa nepoužíva anestézia. Pri zavádzaní do jazyka sa používa svorka na stabilizáciu jazyka, aby bolo možné urobiť dutinu pomocou rovnako hrubej ihly ako bude piercing.

Postup zavádzania zahŕňa dva kroky. Ako prvý sa aplikuje dočasný predmet, ktorý je dlhší ako trvalý. Následný piercing sa aplikuje až po ustúpení opuchu jazyka, čo je normálna reakcia na chirurgický zákrok. Zavádzanie piercingu do ústnej dutiny predstavuje vysoké riziko infekcie už len pre veľké množstvo baktérií, ktoré sa tu nachádzajú. Práve manuálna manipulácia zvyšuje riziko zavedenia infekcie. Je preto veľmi dôležité, aby sa pri tejto práci dodržiavala prísna chirurgická hygiena, ktorá jediná je schopná zabrániť prenosu takých infekcií, ako je hepatitída (infekčný zápal pečene), HIV (AIDS) či iných vírusových a plesňových infekcií.

Hojenie tkanív po zavedení piercingu trvá 3 až 5 týždňov.

Obvyklými príznakmi po zavedení piercingu sú bolesť, opuch, infekcia, zvýšená produkcia slín a poškodzovanie ďasna. Jazyk je orgán s veľmi bohatým krvným zásobením, čo môže mať za následok opuch po zákroku a v prípade narušenia cievy aj riziko predĺženého krvácania .

Ďalšími závažnými ohrozeniami sú priechodnosť dýchacích ciest ako následok opuchnutia jazyka prípadne vdýchnutie piercingu. Piercing môže tiež poškodiť zuby zlomením alebo prasknutím. Bráni v žuvaní, rozprávaní a hltaní.

Možné riziká a nepriaznivé následky piercingu jazyka možno zhrnúť nasledovne:

bolesť

infekcia po zavedení piercingu

prekážka dýchacích ciest pri opuchnutí jazyka prípadne pri vdýchnutí

krvácanie

prasknutie alebo odlomenie zubov

poškodenie ďasna

prekážka pri žuvaní

tvorba jaziev

alergia na použitý materiál

porucha reči

zvýšená tvorba slín

možnosť vhojenia časti predmetu zavádzaného do jazyka.

ooo

Piercing nie je z historického hľadiska nič nové. Zarážajúce však je, že zdravotné povedomie niektorých ľudí je značne nedostatočné. Poškodenie zdravia, ktoré môže spôsobiť neodborný zásah, môže za istých nepriaznivých okolností vyústiť až v smrť človeka.

Môj názor na tento typ okrasy tela je teda jednoznačne negatívny a neodporúčal by som ho. Existuje dosť serióznych dôkazov z oblasti medicíny, že piercing jazyka má rôzne nežiaduce a často nebezpečné účinky. Môžem to potvrdiť aj z vlastnej klinickej praxe.