47 percent všetkých nezamestnaných. porovnaní s okolitými krajinami je tento podiel vyšší. V Česku je podiel chudobných nezamestnaných
30-percentný, v Maďarsku 31-percentný a v Poľsku 37-percentný.
Analytik Tatra banky Rober Prega to pripisuje vysokej nezamestnanosti, ktorej miera je na Slovensku vyššia ako u susedov. "Okrem toho je vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných, teda tých, čo poberajú sociálne dávky. Príjem z dávok s dĺžkou nezamestnanosti klesá," vysvetlil Prega.
Európska únia za chudobného považuje toho, kto nedosahuje tri pätiny mediánu mzdy v danom štáte. Medián je stredná hodnota príjmu, ktorú dosahuje polovica obyvateľstva. Rozdeľuje obyvateľstvo na dve rovnako početné skupiny - jednu polovicu tvoria ľudia s príjmom vyšším, druhú s príjmom nižším. V podmienkach Slovenska bol podľa údajov Treximy medián hrubej mesačnej mzdy v štvrtom štvrťroku minulého roka 14 088 korún. Priemerná mzda v tomto období v podnikateľskej a časti nepodnikateľskej sféry bola 17 618 korún.
Podľa kritérií Európskej únie je potom na Slovensku chudobným nezamestnaným ten, kto nedosahuje 8 452 korún (teda 60 percent mediánu). Hranica chudoby je v každom štáte odlišná, podľa úrovne príjmov. V Česku napríklad pod hranicu chudoby spadá ten, kto má príjem nižší ako 6 600 českých korún.
Najlepšie životné podmienky nezamestnaným ponúkajú severské krajiny - Švédsko, Fínsko a Dánsko. Chudobou tam trpí len pätina ľudí bez práce.
Štúdia však upozorňuje, že výsledky je zložité porovnávať, keďže chudoba je v jednotlivých krajinách Európskej únie relatívna a človek, ktorý je v Luxembursku považovaný za chudobného, by na Slovensku patril medzi ľudí s vysokými príjmami. Porovnávať podľa takejto štatistiky je problematické najmä nové členské krajiny Európskej únie so starými členmi, kde je úroveň príjmov dlhodobo vyššia.
Podiel "chudobných nezamestnaných" v členských štátoch EÚ
| Krajina | Podiel nezamestnaných |
| s príjmom do | |
| 60 % mediánu mzdy | |
| SLOVENSKO | 47 % |
| Poľsko | 37 % |
| Maďarsko | 31% |
| Česko | 30 % |
| Fínsko | 21 % |
| Dánsko | 23 % |
| Holandsko | 23 % |
| Rakúsko | 23 % |
| Francúzsko | 30 % |
| Belgicko | 32 % |
| Nemecko | 34 % |
| Španielsko | 37 % |
| Portugalsko | 38 % |
| Grécko | 39 % |
| Lotyšsko | 41 % |
| Litva | 42 % |
| Slovinsko | 43 % |
| Estónsko | 47 % |
| Luxembursko | 48 % |
| Veľká Británia | 49 % |
| Malta | 50 % |
| Taliansko | 51 % |
| Írsko | 54 % |
Zdroj: Eurostat
Autor: čtk
