Výhodu majú strany, ktoré župám vládnu dnes - počet poslancov a volebné obvody totiž po prvý raz určia terajšie zastupiteľstvá.
V prešovskej župe majú prvú diskusiu za sebou. K 13 obvodom župan Peter Chudík navrhol pridať ďalších 47. V každom by sa volil len jeden poslanec, ako to pri väčšinovom systéme býva bežné.
Hoci vraj väčšina, ktorú v Prešove majú Smer a nezávislí, návrh podporuje, vicežupan Rudolf Horváth zo Smeru hovorí, že by to zvýhodnilo kandidujúcich, ktorí "nemajú politické krytie". Myslí si, že všetko, čo väčšina schváli, je v boji o moc štandardné.
Politológ Ivan Rončák zásadné zmeny volebných obvodov nepredpokladá, a to najmä preto, že pre nízku volebnú účasť v roku 2001 sa "politická farba obvodov" naplno neprejavila.
Poslanec trnavskej župy Péter Pázmány za menšinovú SMK volebné obvody považuje za vyhovujúce. Či pri nich ostane, podľa neho závisí od výsledkov rokovaní strán.
Ak SMK strany neprizvú do koalície, zmenu volebných obvodov považuje za možnú.
V banskobystrickej župe menšinová SDKÚ sa podľa poslanca Martina Baníka s myšlienkou zmeniť volebné obvody nepohráva. "Volebné obvody podľa okresov sa u nás osvedčili, tvoria prirodzené regióny, majú svoju tradíciu," povedal.
V banskobystrickej župe má väčšinu HZDS a SMK, no je možné, že do volieb hnutie pôjde s SDKÚ, KDH a DS. Péter Csúsz z SMK to, že zastupiteľstvo môže určiť volebné obvody, nepovažuje za najšťastnejšie riešenie. Podľa neho na to, tak ako pri reorganizácii miestnej štátnej správy, môžu doplatiť menšie okresy. "Po voľbách sa ich kandidáti môžu ocitnúť mimo zastupiteľstva."
Otázne je, ako zastupiteľstvá využijú možnosť zmeniť počet poslancov.
Pri väčšinovom viacmandátovom systéme získala všetky mandáty v obvode strana, ktorá vo voľbách zvíťazila, hoci len minimálnym rozdielom. V trenčianskej župe napríklad všetky poslanecké miesta zaujali kandidáti HZDS, ktoré zvíťazilo vo všetkých obvodoch. V nitrianskej SMK "obsiahla" viac ako polovicu kresiel.
V trnavskej župe podľa Pázmánya volebnou geometriou možno dosiahnuť, že poslancov za SMK ubudne zo 14 na 10, 11. To by podľa neho malo negatívny vplyv na spolužitie Slovákov a Maďarov v kraji a "zosilnilo by názory politikov, ktorí považovali za potrebné vytvoriť komárňanskú župu".
Ako to je
V novembri sa po druhý raz uskutočnia voľby regionálnej samosprávy - zastupiteľstiev a predsedov samosprávnych krajov (žúp). Oproti prvým z roku 2001 budú niečím iné. Koľko členov bude mať župné zastupiteľstvo, určia terajší poslanci, a to tak, aby na jedného poslanca pripadalo 12 000 až 15 000 obyvateľov. Určí aj volebné obvody.
Pre voľby sa utvoria jedno-, ale aj viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa poslanci volia pomerne k počtu obyvateľov kraja. Ak územie volebného obvodu obýva napríklad desatina obyvateľstva kraja, obvodu prislúcha 10 mandátov.
Pre prvé voľby krajských zastupiteľstiev volebné obvody určila Národná rada (zákonom) - stotožnila ich s okresmi. Z toho zákonite vyplynulo, koľko poslancov nejaký obvod "delegoval". (joč)
Volebná geometria v praxi - čo sa môže stať
Trinásť či 60? Prešovské krajské zastupiteľstvo prednedávnom začalo rokovať o počte volebných obvodov.
Pre voľby zastupiteľstva v roku 2001 zákon prešovskú župu rozdelil na 13 obvodov. Prinajmenšom župan Peter Chudík, podporovaný väčšinovým klubom Smer - nezávislí, by to rád zmenil, keď navrhol 60 jednomandátových volebných obvodov. To by pri nezmenenom počte poslancov - 60 - znamenalo: čo obvod, to poslanec. Voľby podľa Chudíka majú byť o osobnostiach a občanovi by sa tak volený zástupca priblížil.
Župná menšina, ktorú dnes predstavujú
SDKÚ, KDH, DS a HZDS, je za zachovanie súčasného stavu. Marián Papcun z DS nepovažuje za šťastné zmeniť volebný systém niekoľko mesiacov pred voľbami. Aj keď kandidujúci za župného poslanca "majú bližšie k voličovi a voľby sú často viac o osobnostiach než o politických stranách", na volebnom systéme by sa podľa neho všetky politické strany mali dohodnúť.
Hoci sa v nitrianskej župe väčšinová SMK volebným systémom ešte nezaoberala, poslanec Juraj Bélik názor na to má: "Buď ponechať terajšie volebné obvody, alebo vytvoriť ešte menšie v mikroregiónoch."
"Bolo by ideálne, ak by sa volili osobnosti, ktoré sú v regióne známe ako zodpovedné," povedal poslanec trnavskej župy za KDH a primátor Trnavy Štefan Bošnák. Vraj si vie predstaviť aj "mandátové rozdelenie poslancov, ktoré zohľadňuje počet obyvateľov určitej lokality", teda napríklad, že obci by patril jeden mandát, mestu dva, tri či štyri.
Aké osobnosti strany postavia, považuje za dôležité aj poslanec banskobystrickej župy Martin Baník za SDKÚ. Nezávislí a zástupcovia "malých" strán podľa neho majú rovnakú šancu ako ostatní, "ak sú skutočne dobrí a známi".
(joč)
Pre prvé voľby regionálnej samosprávy v roku 2001 volebné obvody určil zákon. Tieto boli totožné s okresmi. Pre tohtoročné voľby to urobí krajské zastupiteľstvo. Nitriansku župu zákon rozdelil na sedem viacmandátových volebných obvodov. Prešovskú župu na jeden jednomandátový (Medzilaborce) a 12 viacmandátových volebných obvodov. Toto sa možno zmení. Župan Peter Chudík navrhol 60 jednomandátových volebných obvodov.
