Prísne strážený cintorín. Pohreb sa včera nekonal - telo odviezli naspäť do chladničky.
Azda 600 policajtov v uniformách i v civile, kukláčov, psovodov, obrnené vozidlo Aligátor, vodné delo i vrtuľník asistovali pri včerajšom pohrebe Jozefa Estóka, ktorého v sobotu minulý týždeň zavraždili doteraz neznámi páchatelia v Košiciach. Tridsaťročného muža, ktorého označujú za jedného z predstaviteľov kriminálneho podsvetia, nakoniec nepochovali. Smútočné zhromaždenie rozohnala polícia nevídaným zákrokom. Použila pri tom aj vodné delo.
Mesto pod kontrolou
Už od rána policajné hliadky kontrolovali všetky hlavné ťahy do mesta. Pred barom Onyx a Archa, ktorých majiteľom bol údajne zavraždený Estók, stáli policajné autá a policajti. Napoludnie polícia uzavrela prístupové cesty k verejnému cintorínu v Barci. Hliadky na každých sto metroch odkláňali dopravu. Na cintorín sa dalo dostať len pešo. Podobné bezpečnostné opatrenia nezažili Košice ani pri návšteve pápeža.
Parkovisko pred verejným cintorínom bolo plné smútočných hostí. Väčšinu z nich tvorili muži s obrovskými kyticami kvetov. Tesne pred druhou hodinou zamieril sprievod na čele s najbližšími príbuznými pokojne a v tichosti k hlavnému vchodu. Veliteľ jednotky upozornil, že dovnútra sa dostanú len najbližší príbuzní. Aj tí musia prejsť osobnou prehliadkou a detektorom kovov.
Otec nebohého sa pokúšal policajtov v maskáčoch presvedčiť, že nemá právo nikoho poslať preč: "Ako môžem niekomu povedať, že sa nesmie sa s mojím synom rozlúčiť? Je to verejný cintorín, na ktorý má každý prístup. Beriem to na svoju zodpovednosť."
"Vážim si vás ako ľudí, ale plním len rozkaz," reagoval veliteľ zásahu.
Muži, ktorí sprevádzali matku, manželku a sestru, sa rozhodli stiahnuť na parkovisko, kým sa problém vyrieši. Otec nebohého vyjednával ďalej: "Toto si môj syn nezaslúži. Mafiána z neho urobili len médiá. V živote nemal nič s drogami ani so zbraňami či s bielym mäsom. Nefajčil, pil len griotku. To, čo sa o ňom popísalo, sú samé lži. Ja som majiteľom oboch barov, nie on. To, že bol vraj mafián, sme sa dozvedeli z novín po jeho smrti. Je to fér?"
Medzitým sa cintorín zmenil na nedobytnú pevnosť. Autobusom priviezli ďalších policajtov.
Z ampliónu sa ozýva hlas veliteľa. Upozorňuje, že podľa zákona o Policajnom zbore je cintorín uzavretý. Znovu opakuje, že na pohrebe sa môžu zúčastniť len najbližší príbuzní. "V prípade neuposlúchnutia výzvy použijeme donucovacie prostriedky," varuje šéf zásahu.
Reakciou je piskot a búrka nevôle. Nad cintorínom začína krúžiť vrtuľník. Z okolitých áut policajti v civile snímajú účastníkov zhromaždenia. Atmosféra začína hustnúť.
Demonštrácia sily
Autobusy privážajú ďalšie posily. Dokonca aj dievčatá v policajných uniformách. Z vedľajšej ulice smeruje na parkovisko obrnený Aligátor v maskovcích farbách.
"Fúúúj. Je to ako v Čile! Hanbite sa," ozývajú sa hlasy z inak pokojného smútočného zhromaždenia. Viacerí muži s vyholenými hlavami upokojujú temperamentnejších kolegov. Policajti vytláčajú asi dvesto smútočných hostí z parkoviska na druhú stranu cesty. Prichádza policajné striekacie auto. Ktosi pribehol s informáciou, že za rohom sú pripravení vojaci so štítmi.
Otec nebohého je zmätený. Snaží sa zachrániť situáciu: "Môj syn dal každému kus svojho srdca. Teraz ho prišli vyprevadiť na poslednej ceste. Nič zlé nikomu neurobil. Niekto si požičal od neho peniaze. A namiesto toho, aby ich vrátil, tak ho zastrelil, surovo zabil," vysvetľuje plačky policajtom.
"Kto tu robí problémy? My alebo polícia?" pýta sa novinárov mohutný chlap v tmavých okuliaroch.
Majiteľka pohrebníctva Marcela Čajková je pobúrená. "Robím dvadsať rokov v pohrebníctve. Pochovávala som naozaj veľkých mafiánov, Kolárika, Holuba, Dollyho. Ale také niečo som ešte nezažila. Keď tu niekto porušuje zákon, tak je to polícia. Je to nehanebná demonštrácia sily."
Ústup
Veliteľ zásahu opakovane vyzýva účastníkov, aby sa v mene zákona rozišli. Upozorňuje, že zhromaždenie na verejnom priestranstve je nezákonné.
Muži v čiernom nemienia cúvnuť.
Policajti z troch strán uzatvárajú priestor, kordón postupne vytláča ľudí smerom k štvorprúdovej ceste na Južnej triede. Na čele sú psovodi. Šéf zásahu dáva pokyn posádke striekacieho auta. Z vodného dela sa spustí spŕška. Kukláči vyrážajú proti skupine, ktorá mierne ustupuje. Asi šiestich mužov okamžite zložia tvárou k zemi, spútajú ich, cez hlavy im pretiahnu saká. Jeden z účastníkov sa sťažuje, že si necíti ruku. Potom ich odvezú do pripraveného auta. Zvyšok pomaly odchádza. Ostáva len hŕstka príbuzných a zopár priateľov nebohého.
Rodičia nevedia, kedy bude vôbec pohreb. Jozef Estók: "Musia ho dať znovu do chladničky. Je to jedno, či leží tam, alebo v zemi. Trvám na tom, aby sa na pohrebe mohol zúčastniť každý, kto to uzná za vhodné. A budeme žiadať verejné ospravedlnenie. Polícia pošliapala česť našej rodiny, naše práva. Preboha, kde to vlastne žijeme?"
FOTO PRE SME - JUDITA ČERMÁKOVÁ
