Knižka premýšľavých básničiek Prípravná čiara 57/Preparation Line 57 aj s ich prekladmi do angličtiny vyšla práve Petrovi Milčákovi v jeho vlastnom levočsko-torontskom vydavateľstve Modrý Peter. Zdalo by sa teda, že nie je nič ľahšie, ako vydať si dnes knihu trebárs z márnivosti, zo samoľúbosti. Mohla by pritom vyvstať kontrolná otázka, či autor-vydavateľ-prekladateľ nad sebou samým aj trochu neprižmúril oko, či ako sa dnes vlastne hovorí takémuto stretu záujmov par excellence.
Neprižmúril. Napínavejšie to však chvíľkami určite bolo, napríklad keď sa pokúšal sám zo seba vyraziť honorár. Azda napokon vcelku zvládol aj túto drobnú mrzutosť. Ale aj tak by bolo zaujímavé vidieť, ako to prebehlo. Či si preložil autorskú odmenu z jedného vrecka do druhého, alebo sa chlapsky postavil pred zrkadlo a povedal si: "Pozri sa, Peter, ja teraz, ako som si vydal tú Prípravnú čiaru 57, naozaj nevychádzam najlepšie." Alebo sa vyplatil v knižkách, ako to dnes robia prefíkaní vydavateľskí vydriduchovia?
Možno si živo predstaviť, že Milčák všetky nepredvídané momenty už dopredu vytušil a svojím bystroumom starostlivo odrušil, eliminoval. Lebo naozaj nepôsobí dojmom človeka, ktorý by bol do všetkého hŕŕ. Nežije s obnaženými nervami, jeho slová majú váhu. Básničky sa uňho majú dobre po každej stránke. Ťažko určiť, ktorá je najsilnejšia - či Zrnko, Spánok, Písmo alebo ktorákoľvek iná (Dlhá cesta tam). To podstatné je obsiahnuté v nich, v ich nálade, v meditatívnom ladení.
Sú zrelé, vypadávajú z nich naozajstné zrnká múdrosti, je to svetové, až sa človek čuduje, kde sa v tom Levočanovi ten zbehlý Toronťan berie.
Knižka má aj ďalší pekný moment. Obálka je vyrobená z fotky Erika Grocha. Ten, ako vieme, býva teraz od Levoče čo by kameňom dohodil v jednej z najrázovitejších dreveníc. V nej vraj sňal aj tú fotku na obálke, povráva sa. Na výsledku sa odtlačili aj Grochove dlhoročné vydavateľské grify. Jediné, čo pôsobí na najnovšej Milčákovej obojživelnej básnickej zbierke skutočne provizórnym dojmom, je napočudovanie názov.
Akoby bol naschvál krikľavo pracovný, neprepracovaný, prípravný. Akoby poukazoval na jednu veľmi dôležitú a často obchádzanú skutočnosť: že knižky vlastne nie sú o svojich názvoch, ale najmä a predovšetkým o tom, čo sa v nich píše, alebo ešte skôr o tom, čo sa v nich možno dočítať.
JÁN LITVÁK
