"Talent ženy vystačí iba na rozbujnelosť, dekoratívnosť a ornamentálnosť. Jej vkus je dieťaťom pudovosti a nie je kriticky organizovaný. Keďže si nebuduje samostatne techniku a ani jej umelecký rukopis, nepodlieha rozhodnej vôli, nie je ničím (...) než úbohou diletantkou."
Slová nemeckého historika umenia Karla Schefflera z roku 1908 nehovoria iba o pohľade, akým sa začiatkom minulého storočia nazeralo na ženu a jej snahy o preniknutie do sveta oficiálneho umenia. Otvárajú aj jednu z kapitol najnovšej knihy českej teoretičky Martiny Pachmanovej venovanej prehodnocujúcemu pohľadu na dobu v čase zrodu moderného umenia (a myslenia) až po medzivojnový priemyselný rozkvet.
Pachmanová je jednou zo žien, ktorej entuziazmus, energiu a zmysel pre nové môže závidieť nejeden muž. Vo svete jedna z najznámejších českých umeleckých kritičiek si vybrala cestu iného nazerania na umenie - či už na jeho dejiny, alebo formujúcu sa súčasnosť. Je autorkou niekoľkých desiatok výstav a odborných textov, ktoré poukazujú na účasť žien v spoločnosti aj v umení.
Na Neznáme územia čakalo mnoho vyznávačov histórie vnímanej cez otázky prítomnosti niekoľko rokov. Práca, v ktorej si Pachmanová zobrala na mušku život českej spoločnosti a umenia v rokoch 1890 až 1939, začala vznikať pred viac ako siedmimi rokmi. Medzitým jej ako súčasť výskumu vyšli dve knihy, pre české umenie a jeho teoretickú reflexiu z nového zorného uhla prelomové. Počas svojho pobytu v USA sa stretla s niekoľkými hviezdami aktuálnej výtvarnej scény, z čoho vzišla kniha rozhovorov Věrnost pohybu v roku 2001 a o rok nato súbor prekladov súčasného amerického myslenia o genderových otázkach vo vizuálnom umení pod názvom Neviditelná žena.
Kniha ukazuje územie, ktoré Pachmanová právom nazvala neznámym. Zviditeľňuje mená, zabudnuté dielo vťahuje späť do stratenej pamäti. A tak si pri čítaní meníme svoje zažité historické klišé a osviežujeme si ich cez geometrické textílie Jaroslavy Vondráčkovej, čipku Emilie Paličkovej, maľby plné samoty a odcudzenia Vlasty Vostřebalovej-Fischerovej, melancholické portréty Milady Marešovej, expresionistické kresby a drevoryty Helly Guthovej či strhujúce autoportréty Zdenky Burghauserovej.
Najväčšiu kapitolu príznačne venovala Pachmanová umeniu a životu provokatívnej a v istom zmysle tajomnej osobnosti českej moderny, "androgýnnej múze" Toyen, vyloženého cez väzby surrealizmu, štrukturalizmu a psychoanalýzy.
Neznámá území je knihou ucelenou, s dôkladne premyslenými kapitolami. Sleduje presadzovanie sa žien vo výtvarnom umení v časoch vyostrenej viery v jedinečnosť ľudského (a teda mužského) génia, individualizmu a pokroku. Jej príbeh je popretkávaný ilustráciami z tvorby českých umelkýň a dobovými citátmi na adresu sociálneho statusu žien a ich vstupov do vývoja českého moderného umenia. Sleduje reformu českej domácnosti a bývania, ktoré boli jednou z kľúčových úloh českej ľavicovej avantgardy a dokazuje, že "ženy zostávali ako objekty túžby a kontroly naďalej v podriadenom postavení".
Pachmanovej najnovšia publikácia je knihou vedeckou a náročnou. Napriek tomu je skvelým čítaním pre všetkých, ktorých zaujíma dobrodružstvo objavovania nových vrstiev v zložitom geologickom podloží výtvarného umenia.
Martina Pachmanová: Neznámá území českého moderního umění: Pod lupou genderu * Argo * Praha * 2004
