Iracký parlament včera schváli Džaafárího vládu. Kľúčové ministerstvá však zostali prázdne.

FOTO - REUTERS

Aj keď je utvorenie novej vlády po troch mesiacoch zložitých politických vyjednávaní úspechom, faktom zostáva, že hlavným irackým frakciám sa nepodarilo dohodnúť na obsadení piatich kľúčových ministerstiev a dvoch vicepremiérskych postov. Podľa analytikov to len ukazuje na krehkosť irackého politického systému a hlboké rozpory medzi etnickými a náboženskými skupinami.

Parlament schválil nekompletnú vládu s tým, že voľné miesta ministrov musí Džaafárí obsadiť čo najskôr. Kompletná vláda by mala mať 32 ministrov: 17 šíitov, osem Kurdov, šesť sunnitov a jedného kresťana. Budú v nej traja až štyria vicepremiéri. V kabinete bude aj šesť žien.

Sám premiér dočasne povedie ministerstvo obrany, hoci ešte v stredu sa hovorilo, že post obsadí zástupca irackých sunnitov. Proti tomu sa však postavili šíitske frakcie, pretože podľa nich sunnitský kandidát na ministra obrany mal v minulosti úzke kontakty so Saddámovou stranou Baas. Tá sa predovšetkým cez ministerstvá obrany a vnútra podieľala na represiách voči šíitom a Kurdom.

Problematické sú aj lukratívne ministerstvá ropného priemyslu a energetiky. Hlavne o ropné ministerstvo mali záujem Kurdi, ktorí by tak ovládali najväčšiu irackú zásobáreň ropy Kirkúk, ktorý leží na ich autonómnom území.

Ropný priemysel bude dočasne riadiť šíitsky vicepremiér Ahmed Šalábí, ktorý je podozrivý z korupcie a zneužívania fondov na podporu rozvoja Iraku.

Neobsadené zostávajú aj posty ministra priemyslu, cez ktorého pôjdu zahraničné investície, a ministra pre ľudské práva. Ten bude mať okrem "vyrovnávania" sa s irackou minulosťou spolu s ministrom spravodlivosti v portfóliu aj dohľad nad procesmi s bývalou politickou elitou.

Nová iracká vláda bude fungovať do konca roka. Okrem ekonomickej a bezpečnostnej stabilizácie má pripraviť ústavu a nové parlamentné voľby naplánované na jeseň.

(mik, reuters)

Ibrahím Džaafárí (58, šíit)

premiér vlády a úradujúci minister obrany

Umiernený Džaafárí sa do Iraku vrátil v apríli 2003, o štyri mesiace neskôr sa stal prvým predsedom Rady irackej dočasnej vlády, ktorú dosadili Američania. Od minuloročného júna do tohtoročného apríla bol viceprezidentom.

Rodák z posvätného šíitskeho mesta Karbalá vyštudoval medicínu na univerzite v Mosule, z krajiny odišiel po protišíitskej kampani začiatkom 80. rokov do Iránu a odtiaľ v roku 1989 do Británie. Od januára je poslancom.

Rodž Núrí Šavjís (58, Kurd)

vicepremiér a úradujúci minister elektriny

Šavjís, ktorý vyštudoval inžinierstvo v Nemecku, je popredným členom Demokratickej strany Kurdistanu. Predtým bol predsedom Kurdského národného zhromaždenia, v rokoch 1996 - 1999 i premiérom kurdskej regionálnej vlády v Irbíle. Viceprezidentom Iraku bol od minuloročného júna do tohtoročného apríla.

Ahmed Šalábí (60, šíit)

vicepremiér a úradujúci minister ropného priemyslu

Bývalý favorit USA a vodca Irackého národného kongresu. Z Iraku odišiel v 13 rokoch po revolúcii v roku 1958, neskôr vyštudoval matematiku v USA. Založil Jordánsku Petra Bank, ktorá však zbankrotovala a zruinovala mnoho vkladateľov. Šalabího za to v Jordánsku odsúdili na 22 rokov nútených prác, ale trvá na svojej nevine. Do Iraku sa vrátil v apríli 2003, v septembri 2003 predsedal rade irackej dočasnej vlády, ale neskôr stratil priazeň Američanov pre údajnú špionáž v prospech Iránu. V roku 2004 naňho vydali zatykač pre podozrenia zo sprenevery.

Hošjar Zibarí (52, Kurd)

minister zahraničia

Dlhoročný hovorca Demokratickej strany Kurdistanu je šéfom irackej diplomacie už od septembra 2003. Zibarí, ktorý pochádza z mesta Akra severovýchodne od Mosulu, vyštudoval na americkej Oregonskej univerzite politické vedy, vzdelanie si v roku 1989 ešte doplnil štúdiom sociológie na britskej Essexskej univerzite. (čtk)