Daňová reforma zásadne zmenila spôsob, akým štát získava peniaze na svoje fungovanie. Na daniach vyberá o niečo viac ako v minulosti, zároveň je oveľa viac závislý od nepriamych daní, ktoré tvoria až 70 percent jeho príjmov. Vyplýva to z porovnania daňových príjmov štátneho rozpočtu v prvom štvrťroku predminulého a tohto roka - teda v poslednom roku fungovania starého daňového systému a v prvom roku nových pravidiel. Rok 2004, keď sa ešte oba systémy prelínali (firmy ešte platili 25-percentnú daň, kým zamestnanci už 19-percentnú), sme pri porovnaní nebrali do úvahy.
"Znižovanie daní zvyčajne znamená nižšie daňové príjmy, ak však podporuje pracovnú aktivitu a podnikanie, efekt môže byť opačný," povedal analytik ekonomického inštitútu Ineko Peter Goliaš a ilustroval to tým, že už v roku 2004 štát vybral viac, ako pôvodne plánoval. "Ukázalo sa to najmä pri daniach z príjmu, hoci sadzby sa výrazne znížili."
V prvom štvrťroku tohto roka do rozpočtu pritieklo z daní vyše 56 miliárd korún - o 16 miliárd viac ako v roku 2003. Pred dvoma rokmi, teda pred vstupom do Európskej únie, sa však daň z pridanej hodnoty vyberala okamžite pri dovoze. Dnes musia dovozcovia z iných európskych krajín sami podávať daňové priznanie, takže peniaze štát reálne dostáva s takmer dvojmesačným oneskorením. Relevantnejšie porovnanie teda dostaneme, keď do objemu daní za prvý štvrťrok 2003 započítame DPH vybratú od novembra 2002 do januára 2003 (namiesto dane z januára až marca 2003). V takom prípade zistíme miernejší nárast objemu vybratých daní. Pri prepočte na veľkosť ekonomiky meranú hrubým domácim produktom dokonca vychádza, že štát vyberá menej peňazí ako pred dvoma rokmi.
V takto upravených výpočtoch tvorí daň z pridanej hodnoty stále polovicu všetkých príjmov rozpočtu, zvýšila sa však váha spotrebných daní a daní z príjmu firiem. Poradca ministra financií Peter Papanek vyjadril s takýmto vývojom spokojnosť. "Je to v súlade s prvotným zámerom reformy preniesť váhu daňového zaťaženia na nepriame dane. Aj keď musíme uznať, že pri podrobnejšej štruktúre nám odhady nie vždy vyšli. Napríklad sme vybrali menej dane z tabaku, ako sme predpokladali. Zároveň však bol vyšší výber dane z pohonných látok," povedal.
Počnúc rokom 2005 sa štát zriekol najspoľahlivejšieho zdroja peňazí v podobe dane z príjmu obyvateľstva. Vyše 70 percent týchto daní ide do rozpočtov obcí, necelých 24 percent dostávajú župy, a len 6 percent zostane centrálnej vláde. "Ešte stále sa nedá do poslednej koruny vyčísliť, čo znamená celý tento komplex zmien pre verejné financie. Uvidíme to v najbližšom čase, keď dostaneme údaje o vrátených preplatkoch na dani z príjmu za minulý rok," pripomenul Papanek. Zatiaľ sa podľa neho dá povedať len toľko, že "sa jasne ukázalo, že sme nestrieľali od pása a že náš rezort pri odhadoch dosahu tohto kroku do neznáma postupoval veľmi obozretne".
Daňovej reforme sa pripisuje významná úloha pri naštartovaní rýchleho ekonomického rastu krajiny, aj keď analytici v zahraničným médiách polemizujú, či za to môže viac zavedenie jednotnej dane z príjmu pre občanov, alebo fakt, že významne klesla daň pre firmy, ktorá bola "rovná" už predtým. "Dá sa však povedať, že reforma spolu so vstupom do Európskej únie zohrala kľúčovú úlohu v zlepšení slovenského hospodárstva v uplynulom roku," zhrnul Goliaš.
MARTIN JAROŠ
