Obaja sú Izraelčania: ruský vojnový veterán aj ultraortodoxný žid. Archívna snímka je z osláv 55. výročia konca 2. svetovej vojny v Jeruzaleme. FOTO - REUTERS |
Vladimir Putin včera pricestoval do Izraela. Urobil to ako vôbec prvý ruský (sovietsky) líder.
Obe strany hovoria o historickej chvíli, aj keď sa neodohráva za najšťastnejších okolností. Židovský štát nie je práve nadšený z ruských zbrojných obchodov so Sýriou ani z asistencie ruských odborníkov pri výstavbe iránskej jadrovej elektrárne v Bušíre. Sýriu aj Irán považuje Izrael pre ich podporu teroristov za nebezpečné krajiny.
V Izraeli sa špekuluje aj o tom, že Putin môže robiť nátlak na vydanie ruských oligarchov s izraelskými pasmi, ktorých v Rusku stíhajú za podvody. Izraelský premiér Ariel Šaron ešte minulý týždeň v rozhovore pre Yediot Achronot povedal, že nič také sa nestane.
Diplomatické zdroje zo Šaronovho úradu tvrdia, že ak sa ruský a izraelský líder na niečom "pochytia", budú to ruské rakety zem - vzduch SA-18 (Igla). Rusi už so Sýriou podpísali kontrakt o ich predaji, ale do Sýrie ich ešte nedodali. Izrael dúfa, že obchod zmarí.
Rusi signalizujú niečo iné: Vladimir Putin pred cestou na Blízky východ žartoval, že rakety predávajú do Sýrie preto, aby nad prezidentským palácom Bašira Assada neprelietavali izraelské stíhačky.
Jeruzalem nevidí problém v tom, že Rusi predávajú rakety Sýrii, ale v tom, že sa môžu dostať do rúk teroristom. Ruské uistenia, že Sýria dostane "pojazdnú" verziu rakiet (teda nie teroristami obľúbené rakety odpaľované z ramena), Izrael vôbec neupokojujú.
Po rokoch bez diplomatických vzťahov, silne proarabskej politiky a potom, čo Sovietsky zväz bránil svojim židovským občanom odchádzať do Izraela, je však Putinova návšteva stále veľkou vecou. Aj preto sa politici budú snažiť hovoriť skôr o spoločných veciach: napríklad o tom, ako izraelskí protiteroristickí špecialisti školia ruských.
Izrael považuje za veľkú vec aj to, že Putin mu dá do daru sochu pripomínajúcu holokaust. Je to o to významnejšie, že Rusi vždy vzhľadom na svoje straty počas 2. svetovej vojny spochybňovali "jedinečnosť" holokaustu, aj preto, že Putin v prejave na 60. výročí oslobodenia Osvienčimu ani raz nepovedal slovo Žid.
Ruskí analytici hodnotia Putinovu cestu do Izraela len ako čisto symbolickú. Nie náhodou ruský Fond východných štúdií zaradil medzi priority ruskej zahraničnej politiky krajiny ako Indiu, Čínu, Irán a práve i Sýriu. Izrael je až v skupine druhej. "Potom, čo sme stratili Irak, Sýria je naša posledná "základňa" na Blízkom východe," vyhlásil nedávno ruský veľvyslanec v Damasku.
Autor: agentúra EpicentrumJANA MIKUŠOVÁ