"Verím, úprimne verím, že najlepší spôsob, ako sa naučiť písať, je načarbať každý deň aspoň niečo. Treba sa pokúsiť vydolovať z hĺbok vlastného bytia každý deň jeden zvuk, jeden prízvuk, jednu skamenelinu niečoho, čo je i nie je myšlienkou, čo je aj nie je citom, hoci len nejakú výstrednosť, žiaľ, bolesť, niečo úprimné… V opačnom prípade - keď si myslíme, že nadišiel pravý čas, aby sme vzali do ruky pero - hrozí, že vhupneme do zabehaných klišé alebo obídeme miesto, ktoré sme nedostatočne preskúmali. Jednoducho - mimo pera niet spásy."
Italo Svevo je vynikajúci taliansky spisovateľ, ktorý sa pokladá za zakladateľa modernej talianskej prózy. Nie náhodou ho maďarský spisovateľ Péter Esterházy označil za Joycea z Terstu. A navyše, tí dvaja, Svevo a Joyce boli priateľmi.
Vďaka Italovi Svevovi prichádza na taliansku literárnu scénu slaboch, literárny hrdina, ktorý nie je schopný vzoprieť sa vonkajším okolnostiam, naopak ustavične skúma vlastné vnútro a už vopred rezignuje pred akýmkoľvek činom. Väčšinou pochádza z maloburžoázneho prostredia terstskej spoločnosti.
Italo Svevo takmer celý svoj život strávil v Terste. V meste, ktoré bolo križovatkou najmenej troch kultúr - slovanskej, talianskej a nemeckej a až do roku 1918 bolo súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Pochádzal zo židovskej obchodníckej rodiny, v ktorej sa literatúre nikto nevenoval. V duchu rodinných tradícií bol predurčený stať sa obchodníkom, ktorým sa skutočne aj stal. Jeho životný osud je jedno veľké nepochopenie. Podobne nepochopené bolo aj jeho literárne dielo.
Italo Svevo, vlastným menom Ettore Schmitz, sa narodil 19. decembra 1861, po matke bol Talian, po otcovi Nemec. Otec ho poslal na štúdiá do Segnitzu v Bavorsku, kde mal získať nielen solídne obchodnícke vzdelanie, ale predovšetkým zdokonaliť sa v nemčine. Itala Sveva však zaujímala najmä literatúra. Nemeckí klasici, velikáni ruskej literatúry, Shakespeare, francúzski spisovatelia. Veľmi naňho zapôsobili Schopenhauerova filozofia a Freudovo učenie, ktoré systematicky študoval, ba neskôr ho uplatnil aj v literatúre, najmä v románe Zenovo vedomie.
Jeho prvý román Príbeh života Alfonsa Nittiho svojím naturizmom možno vzdialene pripomína romány Emila Zolu. Svevo bol vynikajúcim pozorovateľom a majstrovsky presne vykresľuje atmosféru bankového domu. Okrem analýzy rozorvanej duše hlavného hrdinu, ktorý, keď na konci spácha samovraždu, všetkým len uľahčí situáciu, poskytuje možnosť nazrieť aj do života vtedajšej terstskej spoločnosti. Román po vyjdení zostal takmer bez povšimnutia. Pre taliansku čitateľskú verejnosť je priveľmi novátorský, moderný a nezrozumiteľný.
Podobne je to aj so Svevovým druhým románom Senilita, ktorý vyšiel v roku 1898. Aj tu je hlavnou témou analýza medziľudských vzťahov, neschopnosť ľudí vzájomne sa dorozumieť a pochopiť. Podobne ako Alfonso Nitti, aj Emilio Brentani, hrdina Svevovho druhého románu, nie je schopný žiadneho činu. Základnou črtou jeho kolísavej a rozorvanej povahy je neschopnosť konať. A tak, medzitým čo ustavične skúma svoje vnútorné pochody a pocity, vedľa neho zomiera jeho sestra Amália, ktorú, hoci prežila život pre neho a vedľa neho, takmer nepoznal. Rúca sa jeho vzťah s krásavicou Angiolinou a napokon prichádza aj o svojho jediného priateľa sochára Balliho. Senilita je román, ako inak, o láske. Brentani zostáva sám, opustený a nepochopený.
To, že Senilita, podobne ako prvý román, zostala nepochopená, Sveva roztrpčilo. Rozhodol sa, že sa bude venovať tomu, čo sa od neho v rodine očakávalo, teda, obchodom. V roku 1896 sa oženil s Liviou Venezianiovou, ktorá pochádzala z bohatej obchodníckej rodiny. V roku 1899 nastúpil vo fabrike, ktorá produkovala lodné laky a patrila jeho svokrovi ako obchodný zástupca. Cestoval po celej Európe. Popri tom veľa čítal a sledoval dianie na literárnej scéne, zoznamoval sa s autormi, ktorých dovtedy nepoznal.
V roku 1905 sa zoznámil s Jamesom Joyceom, ktorý v tom čase vyučoval v Terste angličtinu. Aj on stál na začiatku svojej literárnej kariéry. Neskôr sa práve Joyce, Svevo, spolu s Marcelom Proustom a Franzom Kafkom stávajú základom modernej literatúry dvadsiateho storočia. Keď si James Joyce prečítal Svevove romány, našiel v nich mnoho príbuzného so svojimi umeleckými zámermi a veľmi sa mu zapáčili. Práve Joyce na tohto autora upozornil svojich francúzskych priateľov, ktorí ho uviedli do literatúry vo Francúzsku ako vychádzajúcu hviezdu. Trvalo však ešte dvadsaťpäť rokov, kým Italo Svevo, významný a úspešný terstský podnikateľ, vydal svoj tretí najvýznamnejší román Zenovo vedomie. Ten sa od prvých dvoch v mnohých ohľadoch odlišuje, najmä však použitím prostriedkov psychoanalýzy.
Zomrel 13. septembra 1928 pri automobilovej nehode.
Autor: Veronika Šikulová
