Po novembrovej víchrici, ktorá poničila obrovské plochy lesa, zažili Vysoké Tatry najlepší Zlatý týždeň v posledných rokoch, január zachránili Rusi a Ukrajinci, február a marec Poliaci. Teraz sú vyľudnené. Čakajú na letnú sezónu, na počasie a hlavne na turistov. Zimná sezóna prekvapila aj najväčších optimistov, nad letnou však visia stále otázniky.
Aj napriek skresleným predstavám o tom, že Vysoké Tatry sú zimným športovým centrom, sem totiž percentuálne najviac turistov prichádzalo vždy v lete. Kvôli čomu, a či prídu aj v prvé pokalamitné leto, je zatiaľ nezodpovedaná otázka. Tatranskí odborníci na turizmus sú optimisti, ale nič iné im ani nezostáva. Tvrdia, že všetky horské chodníky od júna otvoria. Pásiem vysokohorskej pešej turistiky sa novembrová katastrofa skutočne nedotkla, zdá sa však, že sa nedotkla ani myslenia ľudí.
Tých pár turistov, ktorí sa do Tatier prišli pozrieť v týchto dňoch, nemajú čo robiť. Úžas zo zničenej krajiny trvá chvíľu a pozorovanie všade prítomných strojov, ktoré celé dni spracúvajú drevo, baví človeka ešte o niečo kratšie. Turistom treba niečo ponúknuť.
Tatry - fabrika na drevo
Tatranské podhorské mestečká, voľakedy pýcha slovenskej vysokohorskej turistiky, dnes vyzerajú ako jedna veľká továreň na spracovanie dreva. Všade okolo Cesty Slobody sa pracuje, cesty lemujú niekoľkometrové provizórne skládky pripraveného dreva a namiesto turistov ich križujú množstvá kamiónov.
Všade počuť zvuk motorových píl a traktorov, vo vzduchu cítiť čerstvo porezané drevo a dym. Ľudia spaľujú medzi domami kopy konárov z polámaných stromov. Z ktoréhokoľvek miesta vidieť zplanírované tatranaské lesy a sem tam nejaký pohyb. Lesné traktory.
"Pracujeme od ôsmej ráno do šiestej večer," hovorí pilčík neďaleko Štôly, ktorá zostala po smršti najdlhšie odrezaná od sveta. Kolega mu len prikyvuje a prehodí niečo o šialenom tempe.
Mimoriadne vypätie zjemňuje téma o peniazoch. Priemerní pilčíci dokážu zarobiť mesačne okolo 25-tisíc korún a sú spokojní. Ešte pred niekoľkými týždňami bol v polomoch sneh, dnes sa brodia v blate.
Niekde sa zastavil čas
V niektorých častiach Tatier však ako keby v novembri zastal čas. V Štôle na vyvalenom plote s výrazným nápisom "Súkromný pozemok" ešte ležia stromy. Ľudia si na scenériu už pravdepodobne zvykli. Starší po otázke, prečo sa tu ešte aj mesiace po kalamite povaľujú stromy, nechápavo pokrčil plecami a odpovedal protiotázkou: Nemáte, čo robiť?
V chatovej oblasti Štôly sa od novembra tiež takmer nič nezmenilo. Chaty vyzerajú opustene, medzi desiatkami z nich sa povaľujú polámané stromy. Niektorí majitelia sa ešte neobťažovali odstrániť ich ani zo svojích striech. Pochmúrny pokoj ruší len hučiace rádio.
Jednodňová turistika
Tatrám však napriek všetkému nadšenie nechýba, chýbajú turisti a ľudia, ktorí by sa bezstarostne prechádzali po chodníkoch zalesnených podtatranských mestečiek a híkali nad ich krásou.
Ulice sú ľudoprázdne, hotely, reštaurácie, stanice a obchodíky so suvenírmi tiež.
Pohľad na vyľudnené zničené mestečká Smokovce, či Vysoké Tatry s odhalenou, nie vždy vkusnou, architektúrou a množstvom pňov v okolí hotelov a penziónov, nenapĺňa pred letnou sezónou optimizmom.
Tatranské hotely sú naplnené do štvrtiny a vidno to aj na parkoviskách. Tri - štyri autá miestnych na veľkých parkoviskách sú príznačné, pre aprílové Tatry, rovnako ako zúfalá otázka piatich česky hovoriacich výnimiek s plecniakmi - co budem dělat?
Niektorí hoteliéri by možno sarkasticky odpovedali - no, po zotmení už nič. Dve tretiny z približne troch miliónov návštevníkov Tatier sa možno práve preto na najmenšie veľhory príde len pozrieť a odíde. Jednodňová turistika.
Turisti sa minuli
"Teraz sem nechodí skoro nikto. Tatry sú prázdne," hovorí osamotená predavačka v obchode plnom suvenírov v Tatranskej Lomnici.
Ešte príznačnejší obraz turistiky vo Vysokých Tatrách načrtáva pracovníčka v prázdnej cestovnej kancelárii Townson v Tatranskej Lomnic. "Ľudia sem chodia na internet," reaguje na otázku, koľko ľudí má záujem o služby cestovky.
Townson za posledný aprílový týždeň navštívilo približne 50 potenciálnych klientov. Pri osemhodinovom pracovnom dni by to znamenalo, že do agentúry vstúpil asi jeden turista za hodinu. Turisti sa minuli.
Riditeľ je pokojný
Výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý je však pokojný. Na podobné situácie je zvyknutý, pretože sa opakujú periodicky. Tatry sa v medzisezóne vyľudňujú. Či sú poloprázdne, alebo poloplné je momentálne jedno. Biznis sa do polovice júna nehýbe.
"Robíme všetko preto, aby turisti v lete do Tatier prišli. Som optimista, lebo vysokohorské doliny, lesy a štíty pre turistiku sú nepoškodené. Pracuje sa aj na oprave železničných tratí a vyzerá to tak, že trasa Starý Smokovec - Štrbské Pleso bude v júni fungovať," hovorí.
Život do zotmenia
Odhady hovoria, že v mesiacoch jún až september sa pohybuje vo Vysokých Tatrách jeden a pol až dva milióny turistov. Miestne hotely a penzióny však využíva len desatina z nich. Prečo je to tak? No, v Tatrách vraj končí život po zotmení.
Peter Chudý očakáva, že prvé pokalamitné leto tatranský cestovný ruch výrazne nepoznačí a prázdne veľhory sa postupne znovu zaplnia turistami.
Štvormiliónová ročná návštevnosť Vysokých Tatier je dávno minulosťou. Dnes by šéfom turistického ruchu už stačilo aj o milión menej turistov, len aby sa v Tatrách zdržali a minuli nejaké peniaze. Kde by ich minuli, zatiaľ nie je úplne jasné. V Tatrách sme počas nášho pobytu neobjavili žiadnu zaujímavosť alebo atrakciu, ktoré sú také príznačné pre turistické centrá. A to nehovoríme o lunaparkoch. Ak Vysoké Tatry návštevníkom nič neponúknu, zostane v nich len depresívny obraz zničenej krajiny, a to je na návrat veľmi málo.
Autor: Daniel Vražda / Foto: JÁN KROŠLÁK
