Nebojša Pavkovič (vpravo) a Vladimir Lazarevič salutujú na fotografii zo septembra 2000. FOTO - REUTERS
Belehrad si lepšie načasovanie ani nemohol želať. Bývalý náčelník generálneho štábu juhoslovanskej armády sa vzdal presne v deň, keď ministri zahraničných vecí Európskej únie rozhodovali o pripravenosti Srbska a Čiernej Hory a začatí prístupových rokovaní do jej štruktúr.
Keďže Belehrad na poslednú chvíľu splnil, čo od neho Brusel žiadal, správa o možnosti vstupu prešla hladko. Ministri zahraničia len odklepli, čo odporučila Európska komisia pred dvoma týždňami.
Pokrok po srbsky
Bez vydania Pavkoviča (59) by to nešlo, odkazovali Belehradu európski predstavitelia už niekoľko týždňov. Potom, ako zmiznutie generála Ante Gotovinu pozastavilo chorvátske eurointegračné ambície, vláda Vojislava Koštunicu zobrala výzvy vážne.
Spočiatku pritom srbský premiér s vydávaním vojnových zločincov váhal. Až na konci minulého roka stavil na tazkvané dobrovoľné vzdávanie sa srbských predstaviteľov obvinených z páchania vojnových zločinov.
Za posledné tri mesiace sa ich vzdalo už dvanásť, čo Brusel privítal ako obrovský pokrok.
Obratník generála Pavkoviča
Náhla zmena postoja hlavných podozrivých pritom vyvoláva špekulácie. Pavkovič napríklad vydanie sa Haagu doteraz odmietal so slovami: "Radšej sa zabijem." Názor zmenil až minulý piatok: "Nechcem byť jedinou prekážkou na ceste krajiny k lepšej budúcnosti."
Pre nemalú časť obyvateľov sú bývalí generáli vojnoví hrdinovia. Pavkovič stál počas vojny v Kosove po boku Slobodana Miloševiča. Prekvapivo sa od neho odvrátil počas októbrovej revolúcie v roku 2000, keď zariadil, aby armáda nezasiahla proti masovým demonštráciám, ktoré viedli k pádu Miloševičovho režimu.
Na poste ho až do roku 2002 podporoval aj súčasný premiér Koštunica. Keď naňho začiatkom tohto roku srbské autority uvalili zatykač, pretože neprišiel vypovedať v súvislosti s vraždou premiéra Zorana Djindjiča, zmizol.
Ešte len prízemie
Pavkovič je jedným zo štyroch generálov, ktorých Haag obvinil zo zodpovednosti za vraždenie a násilné sťahovanie albánskych civilistov v rokoch 1998 - 99. Ďalší zo skupiny generálov Sreten Lukič aj Vladimir Lazarevič sa tiež nedávno vzdali. Lazareviča pritom Haag prepustil minulý týždeň a na proces si môže počkať na slobode.
Za presviedčaním je podľa srbských médií práve záruka belehradskej vlády, že ich budú súdiť na slobode. Druhý motivačný faktor je údajne finančný.
Napriek pozitívnej správe Európskej únie má Srbsko ešte do vstupu ďaleko. Okrem reforiem, Brusel očakáva aj vydanie bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča, podozrivých z vojnových zločinov a genocídy. Obidvaja sa úspešne skrývajú od roku 1995.
