
Poslanec za HZDS Pavel Šťastný má kanceláriu v rodinnom dome v nitrianskej časti Zobor. Pri vchode má kovovú tabuľku s vygravírovaným textom, ale dnu sme včera nikoho nezastihli. Nedalo sa dovolať ani do kancelárie, ani k jeho asistentke Lýdii Forrovej. Údaj o výške nájomného, ktoré mu daňoví poplatníci hradia, na webovej stránke Národnej rady nie je. FOTO SME - JURAJ GERBERY
BRATISLAVA – Väčšine poslancov parlamentu už rok zjednodušujú prácu asistenti. Poslankyňa HZDS Marta Aibeková hovorí, že ona má výhodu, lebo poslanecký servis jej zabezpečuje bývalá poslankyňa HZDS Alica Bieliková: „Vie, o čom to je. Ak si niekto vybral asistenta, ktorý v živote nevidel zákon, nemá vystupovanie voči občanom, tak tam je kritika opodstatnená.“
K výnimkám – poslancom bez asistentov – patrí napríklad Roman Vavrík z SDK alebo nezávislý Štefan Šlachta. „Mám poradcov, ktorí mi robia stanoviská k väčšine návrhov zákonov. Na to nepotrebujem asistenta. Preto som nepovažoval za vhodné čerpať prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Vavrík.
Bývalý predseda parlamentu Ivan Gašparovič z HZDS nemal asistenta takmer celý rok. Nakoniec si ho vybral: „Rozhodol som sa podporovať mladých ľudí a kultúru. Mám mladú asistentku, ktorá je literárne tvorivá. Myslím, že jej to pomôže a mne tiež. Veci, ktoré som si musel robiť sám, robí teraz ona.“
Mnohí poslanci HZDS, SDKÚ, SDĽ a SNS využili možnosť a kancelárie pre asistentov si prenajali v sídlach strán, aby vylepšili ich príjmy. Zákon o financovaní s touto možnosťou nepočítal. Predseda ústavnoprávneho výboru Ladislav Orosz k zriaďovaniu kancelárií v straníckych centrálach hovorí: „Nie je to vhodné riešenie. Je to obchádzanie účelu zákona.“ Poslanci sa bránia, že ide o skvalitnenie ich práce, a nie o to, komu pôjdu peniaze do vrecka.
Debata o tom, ako sa zmenia pravidlá výkonu práce asistentov, zrejme počká až na nový parlament. Pôvodne nemali byť asistenti živnostníkmi. Počítalo sa s tým, že budú pracovať v poslaneckých kanceláriách hneď vedľa budovy parlamentu.
Nové priestory by mali byť dokončené do konca roka. Potom sa rozvinie aj diskusia, či štát bude naďalej vynakladať 27-tisíc mesačne na prenájom kancelárie pre jedného poslanca. Najmä poslanci, ktorí nemajú trvalý pobyt v Bratislave, však budú zrejme lobovať v prospech kancelárií v regiónoch.
Ladislav Orosz z SDĽ si myslí, že poslanec aj tak väčšinu času trávi v Bratislave, preto by mal mať kanceláriu v hlavnom meste. Stretávanie s občanmi v iných mestách treba podľa Orosza vyriešiť inak. Podľa Marty Aibekovej z HZDS sa bude hľadať kompromis: „Ak by boli všetky kancelárie pohromade, problémy by sa mohli riešiť komplexne. Kde sa môže taký starší občan naháňať po celej Bratislave!“
Prenajímanie kancelárií v centrálach politických strán považuje Aibeková za problém jasných pravidiel. Podľa nej sa poslanci správajú logicky, keď spájajú poslaneckú a stranícku prácu. Priznáva, že strany si tak finančne prilepšujú: „Keď máte voľnú ruku, možno sa trošku ten poslanec aj zavďačí politickej strane.“
Vavrík hovorí, že na bratislavskom magistráte, kde je viceprimátorom, má k dispozícii dostatok kancelárií. „Nepovažoval som za vhodné prenajímať si nejakú novú kanceláriu. Nevedel by som teda ani takýmto spôsobom vylepšiť skóre pre politickú stranu.“
IGOR STUPŇAN