Keď manželka hokejistu Igora Larionova v moskovskom byte do telefónu povedala, že jej muž práve odskočil do obchodu, pre zainteresovaných to bol dohovorený signál, že má zavolať o tri minúty na iné číslo. Zatajený stredný útočník CSKA zbehol k susedovi o poschodie nižšie a uvoľnene telefonoval. Nikdy sa nebál, že nevedomky vyzradí vojenské či štátne tajomstvo, išlo mu len o ušetrenie ďalšej návštevy kontrarozviedky. Po každom medzištátnom telefonáte musel vtedy už dôstojník Červenej armády vysvetľovať, o čom bola reč. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo u sovietskych športovcov bežné.

Na blížiacej sa zimnej olympiáde v americkom Salt Lake City povedie 41-ročný Igor Larionov, hráč Detroit Red Wings, tím Ruska s kapitánskym céčkom. Tak rozhodol generálny manažér ruskej reprezentácie Viačeslav Fetisov, čerstvý člen hokejovej Siene slávy v Toronte. Obe tieto hokejové legendy boli hlavnými strojcami vzbury proti despotickým metódam v sovietskom hokeji koncom osemdesiatych rokov. Ich postavenie na čele exilovej zbornej zloženej z hviezd NHL symbolizuje víťazstvo otvorených hláv, hoci moskovské vedenie ruského hokeja sa od Fetisovovho výberu stále zanovito dištancuje ako od neruských „amerikáncov“.

„Fyzika“ do bezvedomia

Tréner Viktor Tichonov bol uznávaným kombajnistom zlatých medailí, ale o jeho manieroch za múrmi tréningovej bázy v Novogorsku sa vo svete veľa nevedelo. Keď v prípravnom období oznámil, že sa začína cyklus „fyziky“, viacerým hokejistom sa od strachu roztriasli kolená. Tichonov obľuboval kruhový systém posilňovania. Zverencov v telocvični točil po jednotlivých stanovištiach až do úplného vyčerpania. Išlo mu nielen o fyzický efekt, ale aj o absolútne psychické zlomenie hráčov jeho autoritou. Igor Larionov bol v kolektíve vždy prirodzenou vodcovskou osobnosťou, aj keď v hokejovom prostredí trochu netypickou. Bez hrmotných rečí a gest, priateľov si jemne získaval filozofujúcou povahou a čistým charakterom. Keď po skončení jednej krutej lekcie „fyziky“ hokejisti bezvládne odkväcli na žinenkách, Igor vstal, sadol si za klavír, spustil Vysockého a usmieval sa na všetky strany. Tichonov ticho zúril, lebo všetci mohli vidieť nezlomeného Larionova.

Otvorený list

Lavínu verejnej diskusie odštartoval Larionov svojím otvoreným listom V. Tichonovovi, ktorý v októbri 1989 uverejnil nekonformný časopis Ogoňok.

„Po mojom prvom zápase za zbornú ste mi bez okolkov oznámili: Podaj si prestup k nám (Larionov hokejovo vyrástol vo Voskresensku – pozn. red.), ináč sa ti zatvorí cesta do zbornej. Odmietol som, lebo som už počul, ako sa verbujú hráči. Vždy ste hráčov nútili, hoci ste vedeli, že tým oslabujete iné kluby a znižujete autoritu ich trénerov. Po odmietnutí ma zrazu povolali na vojenskú službu, zaradili do CSKA a dostal som dôstojnícku hodnosť… Podriadený nemá právo na vlastný názor, hráčske schôdze sa zmenili na frašku, v ktorej sa vám nik neodváži odporovať. Deväť mesiacov sme odtrhnutí od domova. Po zápase hneď do autobusu na bázu, deti nám len zamávajú. Vďaka vám sme si zvykli na telefonický rodinný život. Iba sa čudujeme, že naše ženy rodia deti. Na MS 1987 vo Viedni ste chvastúnsky vyhlásili, že Švédi majú mŕtve mužstvo. Švédski hokejisti v protiklade s vašou teóriou asketickej prípravy aj počas turnaja vandrovali po Viedni v objatí s manželkami. A my sme v husacom rade predvádzali, aký družný je sovietsky kolektív. Mŕtvy tím napokon dekorovali zlatými medailami.

Božechráň, ak prehráme. Vedci zistili, že po prehrách klesá produktivita práce v celom hospodárstve. Nasleduje bolestivý výplach žalúdka od vrchnosti. Hráči sa radšej namiesto tvorivej improvizácie uchyľujú k alibizmu v snahe nič nepokaziť a hokej degeneruje. No šidlo vo vreci neutajíš. Život dokazuje, že váš trénerský štýl, hoci v minulosti prinášal úspechy, zlyháva. Rúca sa ako celý byrokraticko-direktívny systém v krajine.“

Fetisov tresol dvermi

List vyvolal búrku v stojatých vodách nielen armádneho športu. Postavou subtílny Larionov bol v tom čase uznávaným mozgom strategickej formácie Makarov – Larionov – Krutov, ale podľa Tichonova nik nebol nenahraditeľný. Ostatní spoluhráči poučení represívnymi skúsenosťami sa na stranu Larionova pridávali rezervovane. Predtým sa na každom zahraničnom zájazde celý mančaft schádzal na hotelovej izbe u Igora, pri gitare sa debatovalo o živote v Sovietskom zväze a na Západe. Razantne na jeho stranu sa postavil iba V. Fetisov, ktorý si dokonca vyžiadal prijatie u vtedajšieho ministra obrany Ustinova, aby ho uvoľnil na zahraničné angažmán. Ustinov vtedy zdvihol brežnevovské obočie a zahrmel: „Da štó ty, sašol s úma? Ty znáješ što tam po úlicam bégajut gólyje ženščiny?“ Fetisov sa stal prvým vojakom ZSSR, ktorý sa u ministra obrany zvrtol bez pozdravu a tresol dvermi.

Igor Larionov spolu s Viačeslavom Fetisovom patria k hŕstke hokejistov svetovej histórie, ktorí dokázali vyhrať olympijské hry, majstrovstvá sveta i Stanley cup. Ale určite sú jedinou dvojicou, ktorá zažívala víťaznú eufóriu v spoločnom tíme. Larionov s Fetisovom vyhrali s Detroitom Stanley cup v rokoch 1997 a 1998.

VOJTECH JURKOVIČ