Desiateho júna za významnej asistencie médií otvoril verejnosti brány už 49. ročník Benátskeho bienále. Pred výstavnými sálami a národnými pavilónmi čakalo približne dvakrát toľko ľudí ako minulý rok. Na vernisážach sa tlačila smotánka sveta. Španieli vo svojom pavilóne stavili na zvoniace sklenené balóny, Briti na humor, Spojené štáty na najväčšiu hviezdu inštalácií Roberta Gobera a Rakúšania padali do kanála z mosta Ponte Rialto v srdci turistických Benátok a na bienále rozdávali tento moment zaznamenaný na fotografiách.

Zlatého leva za najlepší národný pavilón dostal Nemec Gregor Schneider za svoj Pra-dom. Medzi elegantnými Francúzmi a vtipnými Britmi a obrovskou expozíciou Talianov bol česko-slovenský pavilón. Postavil ho v roku 1926 Otakar Novotný a stále ho obývame s Čechmi, tento rok dokonca po prvý raz so spoločným projektom.

Katarína Rusnáková doň vtesnala malý bytík Ilony Németh. Kuchynka, obývačka, knižnica, posteľ, detská izba aj vaňa, všetko vtlačené do rozmerov československej garsónky. Sektorový nábytok, knižnica s Foucaultom a so Závadom, posteľ a na nej biela vlnená deka z Ikey. Ostravský výtvarník Jiří Surůvka vyzdobil bytík niekoľkými počítačovými obrazmi a televíziou, ktorá vysiela zábavný program, v ktorom on sám hrá hlavnú a jedinú postavu.

Tento ročník Benátok mal titul Platea dell umanitá – Pódium ľudstva – a pri vstupe čupí päťmetrová postava chlapca, ktorá vyčnieva nad všetko ostatné ako sfinga nového tisícročia. Obor-chlapec, naboso a v trenírkach, ako živý, veľký ako dom, s hlavou takmer pod strechou sa díval prestrašene uhýbajúcimi, trošku vypúlenými očami zo skla. (puk)