HELSINKI - Fínsko nie je iba krajinou tisícich jazier, ale aj krajinou mobilných telefónov. Na tisíc obyvateľov tam pripadá 726 mobilov. Tento vzorný žiak Európskej únie (EÚ) prešiel v poslednom desaťročí nevídaným hospodárskym vzostupom. Fínsko je však stále skromné - ako víťaz, ktorý nezaspal na vavrínoch, napísal nemecký časopis Focus.
V roku 1991 túto krajinu zasiahol ekonomický pokles. Zrútil sa Sovietsky zväz a s ním i štvrtina fínskeho exportu. Nezamestnanosť v rokoch 1990 až 1993 stúpla z 3,5 na 18 percent a hrubý domáci produkt sa znížil o sedem percent. O desať rokov neskôr - v roku 2001 - prežívalo Fínsko závratný vzostup. Krajina s 5,2 milióna obyvateľov sa medzitým v roku 1995 stala členom EÚ. Je to krajina najmodernejšej techniky, laboratórium budúcnosti, štát s najväčšou konkurencieschopnosťou na svete a s najväčším rozpočtovým prebytkom v EÚ. Fínski školáci suverénne vyhrávajú medzinárodné súťaže a nikde na svete nie je miera korupcie taká nízka ako práve vo Fínsku.
V čase recesie štát sám financoval nové technológie. Na výskum a vývoj vyčleňuje percentuálne viac prostriedkov len Švédsko.
Risto Siilasmaa (35) patrí k najmladším zakladateľom fínskej informačnej technológie a k najbohatším mužom v krajine. Pred tromi rokmi, keď bolo Fínsko z hľadiska informačnej technológie ešte rozvojovou krajinou, helsinský študent Siilasmaa založil softvérovú firmu F-Secure. Najprv učil zákazníkov, ako sa vyvarovať útoku hackerov, neskôr vyvinul vlastný ochranný softvér. Keď sa stala Nokia priekopníkom mobilnej komunikácie, špecializovala sa F-Secure aj na bezpečnostný softvér pre mobily. Siilasmaa hovorí, že Fínsko je dnes silné preto, že začalo s dereguláciou hospodárstva, radikálne zjednodušilo a znížilo živnostenskú daň.
Mladý podnikavec sa dozvedá o svojich príjmoch z bulvárnej tlače: údajne teraz prekračujú miliardu eur. „Pripadá mi to šialene trápne,“ konštatuje Siilasmaa a dodáva, že by mu nikdy predtým nenapadlo, že si raz kúpi auto Lamborghini.
Sú tri hodiny popoludní, mínus dva stupne a slnko už pre dnešok zapadlo. Vo svojej čierno-žltej kombinéze beží 17-ročný Heikki Tikanmäki po zľadovatenej ceste. Kto s ním chce udržať krok, musí sa poponáhľať. „Joging je super príležitosťou, ako sa s mladými porozprávať, že?“ poznamenáva šibalsky. Vysvetľuje, že „žongluje“ s matematickým modelom, aby jedného dňa naučil mobil myslieť. Tento tínedžer pracuje vo výskumnom centre firmy Nokia v Toijale, 120 kilometrov severne od Helsínk. Zároveň chodí do školy v meste Päivölä, ktorú sponzoruje práve Nokia. Heikki spolu s dvomi desiatkami spolužiakov absolvuje v skrátenom termíne strednú školu a navyše tam študuje vysokoškolskú matematiku. Jeho školský a pracovný deň sa začína o deviatej ráno a končí sa o deviatej večer. Prvotriedna starostlivosť o elity, ktorú si v škole užíva Heikki, bola vo Fínsku dlho považovaná za smrteľný hriech. Nokia sa však stala priekopníkom i v školstve. V 21 rokoch Heikki skončí vysokú školu a bude si môcť založiť vlastnú firmu. „Zvlášť ma teší, že sme predstihli Švédsko,“ poznamenáva mládenec. Švédi ovládali Fínsko viac ako päťsto rokov a Rusi ďalších sto rokov. Táto krajina je nezávislá iba 84 rokov. (čtk)
