V Afganistane je takéto správanie u žien niečím nevídaným. Na ulici sa osmelia osloviť chodcov, iba ak žiadajú bakšiš.

„Som letuškou,“ povedala hrdo Fauzíja a ukázala na svoje kamarátky. „Vyzvali nás, aby sme sa vrátili do práce.“ Všetky sa ľúbezne usmiali a žartovne zamrkali na môjho tlmočníka. Ten sa zo stretnutia so stevardkami spamätával ešte niekoľko dní.

Letušky prišli síce až k budove aerolínií v parandži, ktorá im starostlivo zahaľovala tvár, ale pri vchode si ju prehodili dozadu cez drdoly a odkryli celú prednú časť tela i tváre.

„Nevieme, či nás všetky vezmú. Niektoré z nás sú už asi na túto prácu staré,“ konštatuje Fauzíjina kamarátka. Kedysi lietala do Indie, Spojených arabských emirátov a občas i do Nemecka. V roku 1996, keď obsadili Kábul talibovia, musela ako všetky ostatné ženy prestať pracovať a od tej chvíle strávila väčšinu času doma.

Prezident Ariany Horun Šafak práve inštaloval na svojom stole úplne nový počítač, čo je v Kábule jav podobne zriedkavý ako žena s odkrytou tvárou. Ale tá na rozdiel od stroja nepotrebuje elektrinu. Pán prezident však sršal optimizmom: „Všetko bude, i telefóny, i počítače, i letušky, kúpime generátor, len nech začneme zase normálne lietať.“

Organizácia Spojených národov uvalila embargo na zahraničné lety afganskej spoločnosti Ariana 14. októbra 1999, tri roky po tom, čo talibovia prevzali moc v krajine. V piatok sa Spojené štáty vyslovili za čiastočné zrušenie sankcií, čo na riaditeľstve Ariany vyvolalo nadšenie.

Okrem embarga sa pod stav spoločnosti podpísala vojna a všeobecný chaos. Súčasný letecký park je preto viac než žalostný a nie je isté, či po zrušení sankcií jedno z dvoch lietadiel - An 24 a Boening 727 - bude vôbec schopné doletieť hoci len do susedného Iránu.

Okrem toho ani kábulské letisko nepripomína veľmi miesto, odkiaľ by mohli štartovať lietadlá. Funkčná je len jedna z dvoch dráh, na ktorú teraz pristávajú za slušného počasia helikoptéry, lietadlá s humanitárnou pomocou a vojaci medzinárodných mierových zborov.

Odtiaľ vzlieta aj An 24, ak sa nájde dostatok statočných cestujúcich na vnútornej linke do Mazáre Šerífu alebo do Herátu. Boening zatiaľ odpočíva. Palubný inžinier Abdul Kadir ho hladí pohľadom a neskrýva, že sa na prvý zahraničný let teší ako malé dieťa. „Mám ho vo skvelom stave. Pred štrnástimi dňami som na ňom doletel až z Herátu,“ presviedča nás, ako keby sme mali jeho lietadlu udeliť povolenie na pristávanie v Európe.

„Mali sme dva boeingy. Boli schované na západe Afganistanu, ale jeden nám rozbili talibovia,“ hovorí Abdul Kadir. Keď sa vypytujeme na to tajné miesto, kde boli skryté lietadlá, úprimne sa rozosmeje. „Maskovali sme ich krovím.“

Letecká spoločnosť Ariana Airlines je teraz na začatie plnej prevádzky pripravená na 99 percent. Tvrdí to aspoň jej prezident Horun Šafak. Zostáva odmínovať hlavnú pristávaciu dráhu a okolie, obnoviť navigačný systém, odpratať z letiskovej plochy obhorené tanky, trosky diel a ďalšie haraburdie a vybrať dostatok letušiek. V neposlednom rade bude nutné zaistiť dokonalú kontrolu cestujúcich. Lety z Kábulu budú tajné služby celého sveta vkaždom prípade sledovať výnimočne starostlivo.

Autor: Petra Procházková pre SME agentúra Epicentrum, Kábul