Bratislavská sudkyňa Eva Tulejová preto včera začala pojednávanie v spore na ochranu osobnosti, v ktorom Dzurinda žiada okrem peňazí aj ospravedlnenie. Obdobný spor s rovnakými požiadavkami vedie premiér aj s denníkom SME.
Nemajetkovú ujmu vraj Dzurindovi spôsobila séria komentárov z jesene 2003 o kauze bezpečnostného spisu bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša. "Články ma vykresľujú ako človeka, ktorý klame, túži po moci, je nebezpečný pre demokraciu," sťažuje sa Dzurinda.
Pravda napísala, že Dzurinda mal vo svojom trezore protizákonne spis o Mojžišovej bezpečnostnej previerke, ktorý mu poskytol riaditeľ SIS Ladislav Pittner. Premiér to vytrvalo popieral. Kontrola NBÚ však preukázala, že uňho skutočne bol dokument zo SIS, ktorý sa týkal Mojžiša. Pravda to okomentovala tak, že Dzurinda klamal a využíval tajnú službu.
Materiál bol podľa hlavičky adresovaný NBÚ. Kontrolóri jednoznačne konštatovali, že zamestnanci Dzurindovej kancelárie, aj on sám, porušili zákon.
Keď Dzurinda a jeho úradníci zistili, že dostali materiál, ktorý im nepatril, mali ho bezodkladne dodať pravému adresátovi. Nestalo sa. "V kancelárii nie je venovaná dostatočná pozornosť dodržiavaniu všeobecne-záväzných predpisov zameraných na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami," uzavreli kontrolóri.
Dzurinda pred súdom tvrdil, že dokument nebol z bezpečnostného spisu, ale išlo o správu, ktorú mu poslala SIS o okolnostiach nasvedčujúcich, že existovali "závažné bezpečnostné prekážky" na to, aby Mojžiš dostal previerku. Dokument ukázal aj členom vlády. Ohradil sa voči tvrdeniam, že využil SIS, aby odstránil svojich nepriateľov. "Nikdy som nikoho v tejto krajine nezneužíval, ja nemám nepriateľov," ubezpečoval súd.
Päť miliónov premiér žiadal, lebo má vysoké spoločenské postavenie a publikované texty mu vraj spôsobili pokles preferencií. Nepríjemné otázky mu vraj dávali aj jeho deti.
Právny zástupca Pravdy Roman Kvasnica sa snažil dokázať, že premiér dostával informácie od SIS v rozpore so zákonom, lebo o ne nepožiadal písomne, ako si vyžaduje zákon. Zároveň ich ani neposúval odboru vládnej agendy, ktorý by ich poskytol aj ostatným členom vlády.
Sudkyňa všetky takéto otázky na premiéra zamietala a Kvasnica sa proti tomu ohradil. O správnosti Tulejovej postupu bude na jeho popud rozhodovať trojčlenný senát.
Pojednávanie bolo odročené. V júni bude vypovedať ako svedok Pittner, zamestnanci kancelárie Úradu vlády a pracovníci NBÚ, ktorí na Úrade vlády odhalili nedostatky.
Autor: rp