Včera sa začal premietať pred Šulíkovým Slnečným štátom, ale pozor, je oveľa viac ako len sviežim bonusom. Bol nakrútený na film klasickou technikou a ako prvý slovenský animovaný film prešiel kompletnou digitálnou postprodukciou.

Ivana Zajacová a Jozef Mitaľ na ňom začali robiť už pred piatimi rokmi, ešte ako študenti VŠMU. Pôvodne len chceli naplniť školské zadanie - nakrútiť etudu animačno-bábkovou technikou, ktorou sa pred rokmi preslávila česká animátorska škola. Rozhodli sa pre paródiu klasických motívov českých rozprávok a hrali sa s princípom troch čertov a jednej Káči. Po čase sa im však film v hlave i v rukách rozrástol.

"Bábkarina nie je jednoduchá ani lacná vec. Urobiť bábky, ktoré sa budú dobre hýbať a dobre aj vyzerať, stojí veľa peňazí. A keď sme už do práce toľko investovali, zdalo sa nám nezmyselné skončiť pri etude, ktorá by nemala širšie uplatnenie," hovorí Ivana Zajacová.

Mesiace venovali Ivana s Jozefom výrobe bábok, scény a animácii. Keď už vedeli, že ich film bude dlhší, prepracovali scenár. A po nakrúcaní sa rozhodli, že k obrazu pridajú aj hovorené slovo. "Počas nakrúcania sme si ešte neboli istí, či ho naozaj chceme, či je potrebné," hovorí Jozef. "Animácia by dokázala príbeh sama vypovedať, ale pri dvadsiatich minútach by sa diváci mohli začať nudiť. Komentárom sme chceli náš film ozvláštniť a pridať mu inú výpovednú hodnotu," dodáva Ivana. S jeho písaním im výrazne pomohol Juraj Johanides, nahovoril ho Stano Dančiak.

Na svoj ambiciózny projekt získali režiséri grant, ale ten im ideálne podmienky na prácu nezabezpečil. "Príprava filmu, výroba bábok a animácia, to bolo asi najťažšie v mojom živote. Bolo nás málo, v zahraničí býva na takýto film nasadených niekoľko desiatok ľudí. Ateliér, ktorý nám poskytla Koliba, bol nevykúrený, bez teplej vody. A my sme tam strávili šestnásť mesiacov, prichádzali sme ráno, odchádzali o polnoci. Nemali sme peniaze, žili sme na treske a na rožkoch," hovorí Ivana.

Na filme pracovali v rôznych fázach viacerí animátori a výtvarníci, napríklad Miro Duša, René Zálešák a Štefan Gura. S produkciou pomohol Michal Struss. Vďaka nemu a jeho kamarátovi - producentovi Petrovi Veverkovi sa film Nazdravíčko! mohol dorábať v USA. "Tam sme absolvovali časť zvukovej i obrazovej postprodukcie. Pre chyby v kamerovej technike sa dosť materiálu poškodilo, obraz potreboval digitálnu úpravu. Technológia, ktorú sme potrebovali, nebola pre nás v okolitých krajinách dostupná," hovorí Michal.

Samostatnou kapitolou bola práca v zvukových štúdiách Skywalker Georgea Lucasa. Pre režisérov to bol zážitok: "Miesto štúdií pripomína rozprávkovú krajinu, sú tam vrchy, jazerá, vinič, srnky a absolútne ticho. Vo vilách sú zatvorené desiatky zvukových majstrov," hovorí Ivana.

Američanov veľmi zaujali zvukové podklady, ktoré si režiséri priniesli zo Slovenska. Napríklad ruchy, ktoré vyrobila ruchárska skupina Kolomana Beköa. "Tvrdili, že je to výborne odvedená robota," spomína Ivana. Obdivovali však aj samotnú animáciu: "Bolo to pre nich čudo nevídané, takýto spôsob animácie nepoznali. Väčšina bábkových filmov, ktoré zastrešujú americké štúdiá, sa totiž vyrába vo Veľkej Británii."

Po piatich rokoch je náročný filmový projekt hotový, dnes jeho autori hľadajú cestu k divákom. "Krátky film nemá u nás v kinách samostatné uplatnenie, preto sme radi, že nám pomohol distribútor Šulíkovho filmu. Pokúsime sa Nazdravíčko! ponúknuť aj slovenským televíziám, uvidíme, s ktorou sa nám podarí dohodnúť," hovorí Ivana.