V hrobke sa okrem siedmich tiel našla i dokonale zachovaná soška kravskej hlavy vyrobená z pazúrika a úlomky keramiky.
V prvom hrobe našli štvoricu tiel v zlom stave. Podľa umiestnenia mohli patriť väzňom či sluhom panovníka. Pochovali ich asi zaživa ako súčasť obety.
V druhom hrobe v lokalite starobylej Hierakonpolis, ktorá sa nachádzala neďaleko súčasného mesta Edfú asi 600 kilometrov južne od Káhiry, boli tri dobre zachované telá zabalené v látkach. Hrobku evidentne už vyplienili.
Napriek tomu našli niekoľko vzácnych kúskov. Okrem kravskej hlavy z pazúrika aj 46 vápencových fragmentov údajne najranejšej egyptskej sochy človeka v životnej veľkosti, úlomky dvoch keramických pohrebných masiek a zbierku nádob.
Všetky nálezy pochádzajú z doby okolo 3600 pred naším letopočtom, teda z éry niekoľko sto rokov pred zjednotením Egypta pod vládou prvých faraónov a vynálezom hieroglyfického písma. Podľa egyptológov bola však Hierakonpolis už vtedy pravdepodobne srdcom politického celku, ktorý postupne rozširoval svoj vplyv po celom južnom Egypte a nakoniec porazil nepriateľské politické celky zo severnej oblasti delty Nílu.
"Je to zásadný objav, ktorý veľmi prispeje k našej znalosti obdobia, keď sa Egypt začínal formovať ako štát," povedal riaditeľ egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havás.
