Na štrajku stredoškolákov proti novej maturite sa zúčastnili najmä maturujúci študenti gymnázií. Prišli však aj stredoškoláci z iných škôl a aj tí, ktorých čaká maturita až o rok. Do ulíc teda vyšli aj mnohí študenti, ktorí test z matematiky na úrovni A vôbec nepísali.
"Z nášho gymnázia, ale pokiaľ mám informácie tak aj z ostatných banskobystrických gymnázií, štrajkovala väčšina študentov, najmä štvrtáci a tretiaci. Našli sa však aj takí, čo zostali v triedach a učili sa," hovorí riaditeľ Gymnázia J. G. Tajovského Ladislav Topoľský.
Tí, čo ostali v škole, spomínali rôzne dôvody - že sa im chce učiť, že je škaredé počasie, až po ten, že štrajkom nič nedosiahnu, prípadne, že sa ich vec netýka.
Na Gymnáziu Vazovova v Bratislave štrajk významnejšie vyučovanie neovplyvnil. "Nebolo to také, že by chýbala celá trieda. V triedach sa normálne učilo," hovorí riaditeľka gymnázia Gabriela Dorňáková. Ak v Bratislave štrajkovalo len asi 500 stredoškolákov, je to podľa nej slabá vzorka. "Naši študenti štrajkovali len preto, lebo o omyle v teste nevedeli, zachytili sme ho ešte predtým, ako sa rozdali testy. Preto nechápu, prečo ich musia písať znova," hovorí Dorňáková.
V Považskej Bystrici bolo údajne najväčšie zhromaždenie ľudí od novembra 1989. Štrajkovať prišli aj študenti zo Žiliny, pretože u nich demonštráciu nezorganizovali. Spolu ich bolo asi 900. "Sami sme boli prekvapení, v akom veľkom štýle to študenti rozbehli," hovorí jeden z učiteľov. Študentov upozornili, že maturita po novom byť musí a opakovanie je najlepšou možnosťou napraviť chybu. "Ale na druhej strane, kedy sa už majú ozvať, ak nie teraz?" pýta sa učiteľ.
Upozornili ich aj na to, že kauza bude politicky zneužitá. "A tak sa aj stalo. U nás je kraj HZDS, takže miestne kultúrne stredisko hneď vyhodilo repráky, prišla aj Markíza," opisuje situáciu učiteľ z Považskej Bystrice.
Študenti majú tri hlavné požiadavky: neopakovať testy z matematiky, nenútiť gymnazistov, aby maturovali z piatich predmetov, a odvolať ministra školstva Martina Fronca.
Podľa Kataríny Hincovej, slovenčinárky z Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, však mnohé reakcie študentov vyzerajú, akoby nepochádzali z ich hlavy. "Spôsob argumentácie a zadné vrátka, ktoré všetky tie vyhlásenia majú, aby boli právne čisté, mi pripadá, ako keby nešlo len o názory študentov. Cítim tam manipulácie."
Včera zasadala aj Slovenská asociácia učiteľov slovenčiny, ktorá chce v otvorenom liste ministrovi protestovať proti zadaniam zo slovenčiny. "Zo štyroch zadaní považujeme tri za problematické. Už pri prvej téme máme neuveriteľne veľa otázok," hovorí Alexandra Húsková z Metodicko-pedagogického centra pre Bratislavský kraj.
SOŇA REBROVÁ