Ešte ako kardinál pôsobil Joseph Ratzinger navonok veľmi rezervovane. Aký je váš pohľad na nového pápeža?

Je veľmi skromný, možno preto sa zdá niekomu príliš rezervovaný. Do úradu chodil s takou čiapočkou na hlave a s taštičkou až do posledného dňa. Tunajší novinári oceňujú, že nikdy neodoprel rozhovor a že na otázky odpovedá vecne. Samozrejme, ak je niekto ideologicky proti nemu, potom sa ľahko skresľuje jeho obraz. Niektorí z neho spravili karikatúru, ale nie je to objektívne. Je to v podstate typický Bavor, tí sú známi istou bodrosťou. Nie je to človek výbojný, nesmeje sa príliš nahlas, ale má rád aj vtip.

Pápež Ján Pavol II. bol charizmatickým vodcom. Mnohí sa teraz pýtajú, či sa aj jeho nástupcovi podarí osloviť veriacich na celom svete. Aký je váš názor?

Ako som videl včera večer, nie je to s jeho komunikáciou také dramatické. Pápež podchytil davy jedným gestom, keď vystrel ruky, mali ste vidieť, čo robil celý ten dav na námestí. Poznám ho zblízka, akonáhle sa k nemu človek priblíži, vidí predovšetkým skromného človeka. Všetci priznávajú, že je to človek vysokej inteligencie a kultúry. Isteže, aj pevnej viery.

Odkedy ho osobne poznáte?

Od roku 1968, keď som pracoval na Kongregácii pre náuku viery, ktorej sa kardinál Ratzinger stal v roku 1981 prefektom. Organizoval som prvé dve zasadania medzinárodnej teologickej komisie, na ktorej sa zúčastnili špičky katolíckej teológie. Do kongregácie som sa vrátil po mnohých rokoch už ako poradca a člen zboru.

Bolo pre vás jeho zvolenie prekvapením?

Pre nás vôbec nie, najmä po tom, čo ho kardináli mohli za posledné týždne spoznať počas zasadaní, ktoré viedol tak rozvážne, múdro a s takým taktom, že si získal rešpekt.

Bude sa podľa vás snažiť ako diplomat zasahovať do globálnych politických otázok alebo zostane na pôde cirkvi?

Je to určite predovšetkým človek cirkvi, teológ, vie veľmi presne rozlíšiť medzi teológiou a politikou. Ale aj medzi týmito oblasťami existujú styčné body, najmä ak ide o etické otázky. Ak chce politika meniť zásadné otázky života, keď sa mení ľudská prirodzenosť, potom je povinný zasahovať. Nemôžeme pripustiť, aby tu nejaká iná, takzvaná etika zničila človeka a jeho dôstojnosť.

Pápež Ján Pavol II. vystúpil otvorene proti vojne v Iraku. Bude podľa vás Benedikt XVI. pokračovať v tejto línii?

Aj otázka vojny je otázkou mravnosti. Ak by do podobných otázok zasahoval, tak určite nie kvôli nejakému vlastnému zisku. Ale ak politika zasahuje do cirkvi, tak cirkev musí jasne vyjadriť svoje stanovisko.

Sociálna spravodlivosť bola výrazným motívom pontifikátu Jána Pavla II. Niektorí pozorovatelia si všimli, že túto tému v kázni pre konkláve nespomenul.

Nedá sa spomenúť všetko. Jeho osobný život sa však riadi veľkou skromnosťou, sám pochádza z roľníckeho prostredia, nepatril teda k boháčom.

V minulosti ako kardinál výrazne vystupoval proti teológii oslobodenia. Aký bude jeho postoj ako pápeža?

Vystupoval len proti určitej teológii slobody, tej, ktorá náboženstvo manipulovala na obhajobu chudobných. To však neznamená, že je proti sociálnej otázke, spomenul ju aj dnes ráno vo svojej latinskej reči, ktorá je už akýmsi programom. Stačí si však v tejto veci pozrieť dokumenty, ktoré kardinál Ratzinger vydával. "To nemyslím, ale nechýba mu znalosť rôznych svetadielov. Mal zasadania s rôznymi biskupmi a teológmi na rôznych kontinentoch, bol činným členom kontinentálnych synod, ktoré sa viazali na každý svetadiel. Okrem toho jeho kongregácia mala právomoc nad celou cirkvou.

Kongregácia pre náuku viery je vnímaná ako symbol najkonzervatívnejšej časti cirkvi. Je to odôvodnený pohľad?

Čo je konzervatívne? Ak ide o zachovanie viery, ju si musíme zachovať! Povedal by som, že je verný viere, v tom je konzervatívny. Čo sa týka inkvizície, toho, čo bolo na nej zlé, on prvý ju odsúdil a bol aj za nedávnymi pápežovými ospravedlneniami.