Hamburg 7. januára (TASR) - Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman v rozhovore pre nemecký denník Die Welt vyjadril pochybnosti o jednoznačnej úspešnosti eura v strednodobej perspektíve. Uviedol, že po odstránení systému výmenných kurzov, ktorý slúžil ako mechanizmus prispôsobovania sa rozličných ekonomík (krajín západnej Európy), otázka znie, čím bude (v Európskej menovej únii) nahradený. "Čo musí byť nahradené, to je flexibilita, totiž to, že sa rozličné štáty mohli prispôsobovať rozličným menám," povedal Friedman a dodal, že teraz potrebujú pružné mzdy, pružné ceny a v čo najväčšej miere dosiahnutie konkurencieschopnosti a mobility. Pri pohľade na vysokú mieru strnulosti v dvanástich krajinách Európskej menovej únie je nevyhnutné myslieť na to, že v podmienkach rôznorodosti jej členov dôjde skôr k rastu vážnych politických konfliktov než k ich zníženiu. "Moja ekonomická analýza ukazuje, že úspešnosť eura je veľmi sporná. Európska centrálna banka je zodpovedná za dvanásť štátov a je prakticky takmer nemožné, aby súčasne dokázala vyhovieť všetkým," povedal Friedmana.
Kritizoval aj všeobecné ekonomické pomery v Nemecku a o Nemcoch uviedol, že sú "polovičnými otrokmi". Nemecké hospodárstvo pokladá aj naďalej za produktívne a vývojaschopné, ale krajina sa čím ďalej tým viac obaľuje silným pancierom strnulosti a v tom je podľa neho zdroj otrockosti. Friedman za perspektívnu brzdu Nemecka pokladá systém čoraz ťažšej regulácie osadenstiev podnikov. Ak má mať krajina produktívny systém, potrebuje pružný pracovný trh. Potrebuje východiskový stav, v ktorom mladé firmy môžu začať jestvovať bez obáv, že pracovníkov, ktorých raz príjmu, nebudú môcť už viac nikdy prepustiť. "To, čo v Nemecku a vo väčšine Európy potrebujete, je väčšia miera pružnosti a menej byrokracie."
Milton Friedman (1913) patrí medzi najvýznamnejších ekonómov XX. storočia. Nobelovu cenu za ekonómiu dostal v roku 1976. V rokoch 1946 až 1983 pôsobil ako profesor politickej ekonómie na Univerzite Chicago. Ako ekonomický liberál pokladá zásahy štátu do ekonomiky za škodlivé. Podľa neho voľná hra ponuky a dopytu stačí na to, aby pre ľudí zabezpečila dostatok práce, peňazí a statkov.
Základom jeho učenia je myšlienka, že objem peňazí v obehu hrá rozhodujúcu úlohu pri udržaní konjunktúry v národnom hospodárstve. Jeho teória je známa pod pojmom "monetarizmus". Navrhol, aby sa peňažná politika neregulovala úrokovou mierou, ale riadením objemu obeživa. Podľa neho trvalý mierny rast obeživa stačí na to, aby sa stále rozvíjala aj zamestnanosť a cenová úroveň.
Už na začiatku 50. rokov sa vyslovil za novú organizáciu medzinárodného menového systému, a to na princípe voľných výmenných kurzov. Táto jeho myšlienka sa realizovala začiatkom 70. rokov.
* jns zll
