Virtuálna prehliadka bánk môže ušetriť nielen vaše topánky

Komu by sa dnes ešte chcelo skrútiť do ruksaku mapu a vybrať sa na pochôdzku mestami, aby navštívil pobočky jednotlivých bánk a zistil ich aktuálne ponuky služieb a poplatkov. Skvelú pomocnú ruku môže podať internet. Celosvetová počítačová sieť nielen ..

Ak s internetom iba začínate, najskôr musíte preskočiť prvú prekážku - nájsť virtuálnu prezentáciu tej-ktorej banky na internete. V princípe môžete zadať adresu banky rovno, ak ju viete. Spravidla banky nájdete po zadaní adries ich skratiek obchodných názvov. Ďalšiu možnosť zastupujú vyhľadávače ako www.google.sk , www.zoznam.sk , www.atlas.sk alebo www.centrum.sk . Vo vyhľadávačoch môžete nalistovať zoznam bánk cez katalógy (sekcia Finančné inštitúcie alebo niečo podobné) či zadáte meno banky do vyhľadávania. Tretiu, azda najlepšiu možnosť, zastupujú stránky ponúkajúce zoznam bánk, poisťovní alebo správcovských spoločností ako na dlani. Jednou z nich je napríklad portál www.banky.sk .

Základný problém ako sa dostať na stránky si môžeme úspešne "odfajknúť" s pečiatkou vyriešený. Čo vlastne jednotlivé banky na internete ponúkajú? Principiálne sa dá povedať, že prezentácie sú viac než podobné, nech už zabrúsime na tú či onú banku. Ako vajce vajcu, ale podobné nie sú. Značné odlišnosti sa nájdu predovšetkým v grafickom spracovaní, použitých farbách, kde banky a ich tvorcovia stránok dali nezameniteľnú pečať svojich inštitúcií.

Virtuálna prehliadka štartuje, pripútajte sa!

Z našej prehliadky i osobných skúseností možno povedať, že stránky sú koncipované tak, aby sa v nich vyznal aj laik. Hneď na hlavnej stránke si nás banky ako potenciálneho klienta "rozdelia do šuplíkov" - buď sa zaujímame o jej služby ako občania (prípadne fyzické osoby) alebo ako podnikatelia (firmy). Ďalej už pristupujeme k jednotlivým ponukám, či už ide o sporenie, úvery, zakladanie konta/vkladnej knižky alebo investovanie prostriedkov. Banky sú však v tomto ohľade dosť špecifické - niektoré ako HVB Banka, Ľudová Banka alebo VÚB prvotne delia klientov na súkromné osoby a firmy, viaceré ako Istrobanka, UniBanka, OTP Banka pripájajú ku kategóriám verejnú správu (financovanie infraštruktúry), rozlišujú medzi malými podnikateľmi a firmami/podnikmi. Po svojom delenie vyriešili napríklad v Dexia Banke, kde majú špecializovaný portál pre mladých zákazníkov. Na Axione nájdeme témy na virtuálne diskusie, trošku ponamáhať mozgové závity sa dá pri kvízoch i jednoduchých hrách, k dispozícii sú elektronické pohľadnice. V pravom hornom rohu sa pristupuje k ponuke produktov pre mladých - napr. financovanie stužkovej, úvery, sporenie, poistenie.

Notorickým návštevníkom stránok sú venované i ďalšie služby. V ich rámci sa nedá nespomenúť kurzový lístok s aktuálnymi kurzami cudzích mien platných pre danú banku a deň, odkazy na tlačové správy a novinky spoločnosti, informácie o správnych poplatkoch banky či priamy odkaz na elektronické služby. Medzi nimi vystupuje z davu elektronické bankovníctvo, ktoré umožňuje spravovať účet (alebo aj vykonávať príslušné finančné transakcie, podľa dohodnutej zmluvy v banke) priamo z obrazovky nášho počítača, mobilného telefónu alebo aj pevnej linky. Účet je tak dostupný kdekoľvek na svete, kde sa možno pripojiť na (mobilný) internet. Teoreticky aj v brazílskom dažďovom pralese či pod slnečníkom kdesi na Kanárskych ostrovoch (ale veľký pozor na poplatky najmä za mobilný internet cez roaming).

Pevnú súčasť tvoria i časté otázky a odpovede alebo možnosť položiť vlastnú otázku priamo odborníkom vyplnením formulárov. Na každej stránke rovnako nájdeme zoznam pobočiek doplnený nielen o textové informácie, ale spravidla i prehľadnú grafickú formu - lokalizáciu na mape. Pokiaľ hľadáme na stránke špecifickú vec, nemusíme sa k nej komplikovane preklikávať - môžeme využiť šikovnú pomôcku. Ňou je okienko na vyhľadávanie, ktoré snáď nechýba ani na jednej stránke banky. Prehliadania stránok sa tak určite nemusíme báť. Jednoduchosť prístupu k informáciám sa odzrkadľuje i na spôsobe ich podávania. Drvivá väčšina informácií má formu internetových dokumentov, takže sa dajú zobraziť v ľubovoľnom webovom prehliadači (Internet Explorer, Mozilla Firefox, Opera, Netscape). Výnimku tvorila napríklad Istrobanka, kde boli vybrané dokumenty stiahnu-teľné ako PDF (vyžaduje nainštalovaný Adobe Acrobat Reader - www.adobe.com ). Ak patríme medzi zahraničných klientov vládnucich skôr cudzím jazykom než ľúbozvučnou slovenčinou, prezentácie sa dajú preložiť do cudzích jazykov. Obvykle ide o anglickú mutáciu, tlačidlo na rýchly preklad hľadajte v horných rohoch okien.

Pridaná hodnota bez DPH

Hoci ponuky produktov bánk sa niekedy líšia len cenami a rozsahom ponúkaných služieb, nájdeme na stránkach i takzvanú pridanú hodnotu. Tatrabanka nás vovedie do sveta virtuálneho nakupovania v Shopping zóne, okrem iných OTP Banka ponúkne kódy bánk. UniBanka na druhej strane ponúka obežníky s aktuálnymi novinkami zasielanými priamo na e-mailové adresy užívateľa (obežníky pomenované aj pekným slovenským slovom newsletters). Ak chcete vedieť, o koľko peňazí vás pripravila inflácia, kliknite si na portál Slovenskej sporiteľne. Získate prehľad, či sporiť, alebo radšej utratiť. Na stránkach Citibank Slovakia sa to zase len tak hemží v informačnej sekcii všakovakými pojmami ako phising alebo vírusy. S chrípkou, červíkmi a rybármi však pojmy majú pramálo spoločné. Hoci slúžia ako návnada na nič netušiacich užívateľov. VÚB banka zase ponúka prehľad o akceptácii kariet v zahraničí a kde aký typ karty použiť. Je dobré si ho pozrieť najmä pred cestami do exotických krajín. Aspoň neostanete bez peňazí.

Hľadáte prácu?

Takmer na všetkých stránkach bankových ústavov si môžeme všimnúť ešte jednu zaujímavosť - ponuku pracovných príležitostí. Vzhľadom na ich rýchlosť a ľahkú aktualizáciu sa môže hravo stať, že namiesto klientom banky sa staneme jej zamestnancom. Výber je bohatý, niektoré banky hľadajú nielen pracovníkov za nepriestrelným okienkom, ale dajú sa "chytiť" i džoby v riadiacich pozíciách. Stačí mať len správnu ruku alebo byť v správny čas na správnom mieste. Pardon, na správnej internetovej stránke.

Autor: Martin Kováčautor pracuje pre internetové spravodajstvo Živé.sk