už únia pomohla. Peniaze dostali neziskové združenia, obce aj malí a strední podnikatelia. Je ťažké dostať sa k peniazom z únie a ak áno, v čom je problém? Namiesto dobrých tipov o tom, ako našinci naložili s peňažnou dotáciou od únie, nás na ministerstve pôdohospodárstva zavalili agendou, odvolali sa na citáciu pasáží všeobecných ustanovení a odkázali na iných kolegov. Byrokracia nikdy nápadmi neprekvitala a tak je lepšie obrátiť sa na tých, ktorým sa podarilo boj s byrokraciou vyhrať. Vyrážame do slovenských mikroregiónov, kde žijú ľudia, ktorí s čerpaním peňazí z eurofondov majú vlastnú skúsenosť. Na začiatku mali nápad a pevnú vôľu.

Eurodom vo Velušovciach
Pred oranžovou novostavbou vo Velušovciach stojí starostka Jozefína Paulovičová. Eurodom, ako hovorí bývalému kultúrnemu domu, bol jej snom a nápadom, ktorý nosila v hlave. "Mojou víziou bolo prerobiť starý kultúrny dom na priestor, kde by sa stretávali deti aj dospelí, ale nie len na miestnych zábavách. Vymyslela som Centrum tvorivých remeselných dielní a vzdelávania."
Možnosť splniť sen prišla onedlho. "Európska únia chcela na vybraných okresoch otestovať, či sme schopní použiť ich peniaze a splniť ich podmienky." V okrese Topoľčany vtedy celkom dobre fungovali obce združené do mikroregiónu, preto sa dostal medzi vybrané okresy.
"Ľudia so skúsenosťami s eurofondmi mi hovorili, že projekt musí mať dobrý názov, ktorý komisiu osloví rovnako ako dobrý obsah," hovorí starostka. "Kým sa urobila zmluva medzi Fondom rozvoja vidieka a obcou, chvíľu to trvalo, ale v októbri sme odkryli stavbu a v decembri už bola strecha."
Na obnovu a výstavbu eurodomu dostali lehotu deväť mesiacov. Dovtedy museli odovzdať poslednú faktúru. "V tom čase však bola výborná spolupráca s ministerstvom pôdohospodárstva, ktoré projekt zastrešovalo - faktúry nám pohotovo točili, boli schopní načas ich uhrádzať a tak sme aj my mohli ísť naplno a stihnúť termín," hovorí Jozefína Paulovičová.

Vrazili vlastné dva milióny
Eurodom je neziskový projekt. Obec naň dostala 4 950 000 korún a popri tom do obnovy vrazila dva milióny z vlastných, obecných peňazí. Projekt sa najprv stretol s pochybnosťami miestnych, ktorí si nevedeli predstaviť, načo im nejaký eurodom bude a čo by v ňom mohli robiť. Záujem o aktivity, ktoré sa v spoločnom priestore dajú robiť, najprv museli naštartovať cudzí ľudia alebo ľudia z okolia, ktorí videli možnosti využitia. Teraz miestni s hrdosťou hovoria o "svojom eurodome" a aj ho patrične využívajú.

Pomáha aj farár
"Stretávame sa v ňom s občanmi, robia sa tu rodinné slávnosti, hody, vzdelávacie aktivity v rámci eurofondov, zasadal tu Vidiecky parlament," hovorí Paulovičová. Cez spoluprácu s Trnavskou univerzitou sa dostali k študentom z americkej Iowy, ktorí do Velušoviec prídu tento rok už po tretíkrát. Pozorujú a spoznávajú náš spôsob života, špeciality miestnej kuchyne, piesne. "Dedine prospieva to, že jej obyvatelia sú schopní prijať iné kultúry z iných štátov," myslí si starostka.

Miestne deti majú v centre prázdninové školy. Dedinka vždy hostí výtvarníkov z Bratislavy, ktorí sú ochotní v lete prísť a učiť deti narábať s hlinou, maľovať na sklo, robiť sviečky, ručný papier, batiku.
Spoločenský priestor opäť stmeľuje dedinu, ktorá sa už podľa starostky začínala podobať getám, kde ľudia žili uzvaretí vo vlastných domoch. Hovorí, že v tomto prípade je dôležité aj to, ako je aktivitám eurodomu naklonený miestny pán farár, ktorý vždy počas omše vyhlási, že je výstava detských prác, alebo sa bude robiť akcia na separovaný zber papiera. Keď sa k cvičeniu aerobiku v podkroví pridali aj šesťdesiatročné ženy, musel tomu prispôsobiť čas omší.

Remeslá v oficiálnom názve domu (Centrum tvorivých remeselných dielní a vzdelávania) ožívajú každoročne počas hodov: "Máme takú tradíciu, že hody u nás nie sú len slávnosťou bohatého stola, ale aj slávnosťou ducha. Vtedy sem pozývame remeselníkov, ktorí ovládajú staré remeslá. V sobotu večer máme napríklad chrámový koncert, na ktorý sa ženy vyberú, navzájom sa pozývajú a tak neostanú len doma pri sporáku."

Ekonomika tlačí na spoluprácu
Obci a jej vedeniu pomohli pri napĺňaní projektu aj predošlé skúsenosti spájania sa s inými dedinami. "Iná šanca, ako niečo urobiť, nie je. Ekonomika vás dotlačí," hovorí starostka. V deväťdesiatom šiestom roku v dedine nemali plyn a veľa domov ostalo neobývaných. Začali rozmýšľať, ako urobiť dedinu príťažlivejšou. "Ľudí presvedčíte len tak, že urobíte niečo viditeľné. V spolupráci šiestich dedín sme teda urobili plynofikáciu - väčšie dediny sa podelili s menšími dedinami a plyn sa zaviedol aj do koncových dediniek, kam by sa inak nikdy nedostal. Vyšla nám ekonomika aj návratnosť. Ľudia pochopili, že sme tie 'workšopy' nerobili nadarmo." Dedina nestratila partnerstvom svoju identitu, naopak, získala.

Eurodom na pokračovanie
Eurodom si po čase vyžiadal pokračovanie. Toto centrum by malo byť aj vzdelávacím strediskom práve pre ľudí, ktorí s eurfondmi pracujú. Väčšinou nie sú miestni a nemajú kde nocovať. Bývajú buď v penzióne pod hradom, alebo pri priehrade Duchonka. Ak má eurodom slúžiť aj na kongresovú turistiku, obec nutne potrebuje penzión spojený s reštauračnými službami.
"Dostala som nápad, že centrum by mohlo na seba nabaliť tentoraz ziskový projekt v spolupráci s podnikateľom," rozpráva starostka. Oslovili dvoch potenciálnych partnerov a urobili projekt na rekonštrukciu miestnej budovy bývalej Jednoty, z ktorej by mal vyrásť tradičný hostinec - miesto, kde sa dá prespať a najesť typickej miestnej stravy.

Zainteresovaní oslovili cestovné kancelárie, preverili si, že by vedeli priestor naplniť tak, aby nebol stratový a poslali projekt na ministerstvo hospodárstva, aby sa uchádzal o príspevok na rozvoj cestovného ruchu. "Tu sme začali narážať na nejasné pravidlá," hovorí starostka. "Najskôr sa mohli prihlásiť podnikatelia, ktorí ešte len začínajú, preto sme založili eseročku." Potom, počas hry, sa zmenili pravidlá a o peniaze sa mohol uchádzať podnikateľský subjekt, ktorý má za sebou dvojročnú históriu. Aj to nakoniec zariadili.
"Zaráža ma, že sa tu stretávam s neprehľadným spôsobom bez pravidiel. Napríklad doteraz nemáme odpoveď, ako sme dopadli, hoci už mala dávno prísť, hovorilo sa o konci roka. Nemáme možnosť nikde si overiť, či projekt vyhovel po formálnej stránke. Po ôsmich mesiacoch nevieme, čo sa s ním deje."

Podľa pravidiel nemajú zúčastnení dostať žiadne informácie, kým sa nerozhodne, ktoré projekty dostanú podporu. Lenže nikto nepovedal, kedy budú výsledky oznámené. Dostavujú sa pocity, že celú vec niekto zámerne zahmlieva.
"Som zvedavá na odpoveď. Ak bude kladná, poteší nás to, ak negatívna, projekt môžeme dať do ďalšieho programovacieho obdobia. Myslím, že pravidlá by sa mali trochu zmeniť, lebo cítim bezmocnosť," dodáva starostka Velušoviec.

Peniaze zadarmo
O problémoch so získaním a čerpaním peňazí z rozličných eurofondov vie aj ekonóm Richard Mühl. Z eurofondov čerpal prostriedky na vlastné podnikanie - ako hovorí, videl v tom jednu z mála možností, ako dostať "zadarmo" peniaze. Okrem toho, neskôr posudzoval ostatné projekty, ktoré sa uchádzali o dotáciu a teraz vypracováva projekty iným firmám.
V malej dedinke na juhu blízko Bratislavy, si vďaka eurofondom postavil stajňu a letnú jazdiareň, kde s dcérou chovajú dostihové kone - klusáky. Fungujú aj ako agroturistické centrum, kam si môžu ľudia prísť zajazdiť na koňoch. Ak by sa mu podarilo dostať ďalšiu dotáciu, otvoril by penzión s ubytovaním a reštauráciou a rozmýšľal by o krytej zimnej jazdiarni.

Nedostatky čerpania z fondov vidí v spolufinancovaní projektu. Problém nie je v tom, že ak chce podnikateľ urobiť investíciu napríklad za 16 miliónov, musí mať 8 miliónov svojich, ale to, že najprv musí vynaložiť celú sumu. A tú podľa neho na Slovensku nikto nepožičia - iba ak máte nehnuteľnosť, ktorou sa zaručíte. "V Česku, Maďarsku a Poľsku sú vybrané banky, s ktorými majú príslušné ministerstvá spravujúce fondy zmluvy, ktoré sú pre banku zábezpekou. U nás nič také nie je, musel som založiť svoj byt," hovorí. Zmluva je pre naše banky len zdrap papiera. Prečo? Ekonóm-podnikateľ hovorí, že politici na túto skutočnosť "zabudli". Okrem toho aj DPH vracajú podnikateľom až o šesť mesiacov. "Tento problém hrá proti filozofii Bruselu, ktorá hovorí, že peniaze sú určené pre podnikateľov, ktorí by inak nepodnikali."

Chýba osveta
Ľudia, ktorí už majú skúsenosť s eurofondom, hovoria, že na Slovensku chýba osveta. Ak sa robí, tak sa akosi míňa s cieľovou skupinou. "Ľudia, ktorí ju robia, nemajú reálnu skúsenosť s čerpaním dotácií," hovorí ekonóm. Riaditeľka jednej z agentúr, ktoré vypracúvajú projekty firmám uchádzajúcim sa openiaze, to potvrdzuje. "Kto sa o fondy zaujíma, ten vie, ostatní nemajú ani páru." Inými slovami, ak o eurofondoch nič neviete, ani sa nedozviete.
Richard Mühl je ako ekonóm za miernu centralizáciu rozdeľovania peňazí z Európskej únie. Podľa neho predstava, že "všetko vyrieši trh", je naivná.
Slovensko nemá určené priority, na čo by peniaze z únie mal ísť, alebo skôr sú dané veľmi všeobecne, napríklad "na cestovný ruch". "Ale čo je to cestovný ruch?" pýta sa. "Budeme podporovať každý penzión v každej dedine, alebo máme nejaké kritériá odborníkov, ktorí vedia povedať, kam dať niekoľko miliárd korún tak, aby priniesli najväčší efekt?" Zdroje z eurofondov sú obmedzené, preto ich podľa jeho názoru treba investovať tam, kde sa najrýchlejšie vrátia. Napríklad podnikatelia na Žitnom ostrove by sa viac než na cestovný ruch mali zamerať na poľnohospodárstvo.
Po tom, čo sme mali možnosť využiť peniaze z predvstupových fondov, sme trochu pripravenejší, no podľa Mühla nie úplne pripravení na vstup "veľkých peňazí" z Európskej únie.

Eurofondy a lobing
Teraz sa rozdeľujú posledné predvstupové peniaze, potom prídu fondy, ktoré budú malí a strední podnikatelia dostávať ťažšie. Budú sa uprednostňovať projekty za 60 - 70 miliónov. Momentálne prichádza zaujímavý fond na podporu úspory energie. Pôjde o dotácie vodnej, veternej, geotermálnej energie, dotovať sa bude využívanie biomasy.
Ako sa orientovať vo fondoch? Profesionálni tvorcovia projektov tvrdia, že sa treba obrátiť na nich. Projekt si môže každý vypracovať aj sám, ale väčšie šance má, keď je urobený dobre. Bodovanie pri posudzovaní má prísne kritériá. Treba vedieť, za čo sú body navyše, napríklad pridaná hodnota, akou je orientácia na postihnutú mládež, alebo bezbariérové projekty Európsku úniu vždy potešia. Dobrý projekt by mal byť podľa profesionálov spracovaný tak, že ak by neuspel v jednom kole, mal by sa dať oprášiť a po roku doplnený o nové údaje predložiť znova.
Spolu s európskymi peniazmi sa často hovorí o lobingu, pretláčaní projektov, či zaručení úspechu. "Lobing je slovo, za ktorým môžu byť rôzne významy. Je rozdiel, či je o presadení za každú cenu, za percentá z peňazí, ktoré dostanete, alebo sa prihliada na to, či má projekt význam pre región a je kvalitný," hovorí starostka Velušoviec. "Tiež sme si našli ľudí, ktorí vypracúvajú projekty, išlo nám o jeho kvalitu. Aj keď ide o peniaze, stále majú platiť pravidlá a morálka."

Kto môže dostať peniaze
Podnikateľské subjekty a ich združenia. Musí to byť zdravá firma, čo podnikateľ preukáže minimálne jedným daňovým priznaním. Nesmie byť v strate. Biznis plán musí byť taký, aby sa investícia vrátila. Problémom je, že nie všetci malí podnikatelia majú potrebné financie na preklenutie času, kým im polovicu sumy vrátia.
Mestá, obce, VÚC, samosprávy. Obec sa na neziskovom projekte musí spolupodieľať 5 - 10 % z celkových nákladov. Pre malé dediny je trochu záťažou, že projekt stojí isté peniaze, na ktorý musia zohnať finančné krytie z často podvyživeného rozpočtu obce. Neziskový projekt minimálne 5 rokov nesmie prinášať zisk, čiže pracovné miesta vzniknú až potom.
Neziskové organizácie
Mimovládne organizácie
Organizácie, vzdelávacie inštitúcie

Na čo všetko sa dajú použiť europeniaze?
regionálny rozvoj: infraštruktúra, zdravotníctvo, vzdelanie, telekomunikácie, pomoc malým podnikom, pomoc zaostalejším regiónom
sociálny fond: nezamestnanosť, integrácia mladých ľudí, postihnutých osôb, zrovnoprávnenie príležitostí pre ženy
hospodárstvo a garancia: rozvoj vidieka, pomoc farmárom
financovanie rybného hospodárstva
(S využitím údajov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR)