Proti návrhu nemeckej europoslankyne Evelyne Gebhardtovej je aj podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen. "Útočí sa na princíp krajiny pôvodu, ten je však v smernici kľúčový," vyhlásil Verheugen. FOTO - ČTK
BRUSEL - Europoslanci včera začali rozhodujúcu debatu o zmenách v kontroverznej smernici o liberalizácii služieb. Pôvodne mala smernica umožniť slobodné poskytovanie služieb v rámci celej únie, pričom by podnikatelia z jedného štátu pri ponuke služieb v inej krajine riadili daňovými a regulačnými predpismi svojej domovskej krajiny. Tento princíp krajiny pôvodu však narazil na odpor silných krajín, ako sú Nemecko a Francúzsko, kde prevládli obavy z lacnej konkurencie z východu, ktorá by podľa kritikov ohrozila sociálny štandard u nich doma.
Nemecký návrh
Balíček radikálnych návrhov, ktoré majú zmeniť pôvodný návrh smernice, predložila nemecká socialistka Evelyne Gebhardtová. Okrem skresania rozsahu pôsobnosti nového zákona jej verzia nepočíta ani s tvrdo kritizovaným princípom krajiny pôvodu. Nemecká poslankyňa je presvedčená, že treba rozlišovať medzi rôznymi typmi služieb a zohľadniť fakt, že v súčasnosti v Európe ešte neexistujú dostatočné harmonizované pravidlá v tejto oblasti.
Navrhla preto, aby podnikatelia naďalej rešpektovali aspoň minimálny štandard v krajine, v ktorej chcú poskytovať svoje služby. "V Nemecku som často počula názor niektorých podnikateľov, napríklad agentúr na upratovanie, že v prípade prijatia tohto zákona by si vyhliadli krajinu, v ktorej je pre nich najvýhodnejšia legislatíva, tam by sa usadili a potom by podnikali aj v Nemecku s jasnou výhodou oproti nemeckým, ale aj domácim firmám. Takáto konkurencia je neférová a neprijateľná," povedala Evelyne Gebhardtová. Europoslankyňa tiež navrhla vyňatie niektorých typov služieb z pôsobnosti zákona, predovšetkým v citlivých oblastiach ako zdravotníctvo či iné sféry verejného záujmu.
Gebhardtovej návrh sa opiera o domáci odpor ľavicových aktivistov, odborárov aj profesijných združení. Tí bijú na poplach pre možné zneužitie princípu krajiny pôvodu, čo by viedlo až k "sociálnemu dumpingu", teda zvýhodňovaniu krajín s menej náročnými pravidlami na podnikanie, lacnejšou pracovnou silou a nižšími nákladmi na sociálne zabezpečenie zamestnancov.
Slovensko je za konkurenciu
Kritici návrhu Evelyne Gebhardtovej však tvrdia, že v jej podaní nová smernica stráca zmysel, keďže míňa pôvodný cieľ na odstránenie bariér pre trh so službami. "Namiesto rámcového prístupu ku službám si poslankyňa zvolila cestu vytvárania harmonizovaných pravidiel pre jednotlivé sektory. Čím viac spoločných pravidiel sa pritom v jednotlivých oblastiach prijme, tým menej služieb bude spadať pod samotnú smernicu a pod jej nariadenia. Aký je potom vôbec jej význam?" komentoval Patrice Pellegrino, expert na právo EÚ.
Slovensko patrí medzi krajiny, predovšetkým z bloku nových členských štátov, ktoré smernicu v jej pôvodnej podobe podporujú. "Firma, založená v Nemecku by na Slovensku podnikala podľa nemeckých pravidiel a keby bola založená na Slovensku, tak podľa slovenských. Každý by vedel, akým právom sa má riadiť," povedala Eva Nakladalová zo slovenského ministerstva hospodárstva.
Slovenský minister financií Ivan Mikloš SME povedal, že akýmkoľvek snahám brzdiť konkurenciu na trhoch únie by sa malo vzdorovať. "Rozšírenie EÚ predstavuje jedinečnú príležitosť na zlepšenie postavenia hospodárstva regiónu spustením prospešných konkurenčných síl v rámci EÚ. Paradoxne, viac úsilia sa doteraz sústredilo na ich premrhanie," povedal Mikloš.
I Bratislava však má výhrady voči pôvodnému - liberálnemu návrhu smernice, nazývanej aj "Bolkensteinova" či "Frankensteinova smernica" podľa jej autora, bývalého holandského komisára. Zdravotnícke a audiovizuálne služby, podnikanie v oblasti vykazovania daní či hazardné hry by podľa slovenskej pozície nemali byť zahrnuté do balíčka služieb na budúcu liberalizáciu.
O kontroverznej smernici by mali v júni diskutovať aj členské štáty, po čom bude nasledovať debata o kompromisnom návrhu v Európskom parlamente.
Autor: LUCIA KUBOŠOVÁ, EUobserver pre SME, eko
