V noci z 13. na 14. apríla v roku 1950 presne o polnoci Štátna bezpečnosť s komunistickou milíciou násilím vnikla do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov na Slovensku. Spustila tak násilnú likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov, pomenovanú pod krycím názvom akcia K. Do histórie sa pre svoju brutalitu zapísala skôr ako barbarská noc, ako ju nazval jeden z rehoľníkov jezuita Ján Chryzostom Korec. Namierená bola proti šiestim reholiam: františkáni, saleziáni, jezuiti, tešitelia, redemptoristi a baziliáni. V akcii K ich komunisti ničili pred 55 rokmi.
Akcia K mala prinútiť rehoľníkov, aby zanechali rehoľný život, ale aby sa aj ďalej oslabil ich vplyv na ľudí. Plány na likvidáciu sa objavovali už v roku 1948, hľadala sa len zámienka, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila.
Koncom februára predsedníctvo strany odsúhlasilo proti reholiam radikálny postup - zasiahnuť "naraz, behom jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec".
Akcii K, ktorú odsúhlasil minister vnútra Alexej Čepička, predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými a šírenie propagandy o "protištátnej činnosti" reholí a ich nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývaniu nepriateľských agentov, výrobe letákov. Prípravné práce akcie riadil dôstojník ŠtB Stehlík a koordinoval ich s komunistickým pohlavárom Gustávom Husákom.
Presne o polnoci sa ozbrojené zložky začali dobýjať do kláštorov. Zámienkou bola ich údajná protištátna činnosť. Rehoľníkov už nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších sústredili v "kárnom kláštore" v Pezinku, ostatných do štyroch ďalších kláštorov: v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne, Jasove a v Podolínci. Rehoľníkov, u ktorých sa predpokladal kladný vzťah k režimu, rozmiestnili do rôznych farností.
Do akcie boli zapojené jednotky príslušníkov ZNB, ŠtB, armády a Ľudových milícií. Podľa záznamov z príprav za zbrane poslúžili obušky, pušky, samopaly, slzný plyn, každá čata bola vyzbrojená ľahkým guľometom. Obsadili aj poštové úrady blízko kláštorov, aby blokovali poštové zásielky a odpočúvali telefonáty.
Z kláštorov sa rabovalo jedlo, omšové víno, či dokonca aj mydlo. Akciu sprevádzalo násilie, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. O osude vyprázdnených kláštorov následne rozhodovala komisia pri Zbore povereníkov na čele S Karolom Bacílkom. Kláštory dostali k dispozícií okresné a miestne národné výbory, nasťahovala sa do nich administratíva, detské domovy, telovýchovné spolky, kasárne.
Akcia K však nevyvolala u obyvateľov očakávaný súhlas s vyčisťovaním "hniezd protištátnej činnosti", ale skôr súcit s rehoľníkmi. Mnoho obyvateľov v obciach, kde boli kláštory, sa postavilo na ich obranu. Boli demonštrácie proti zásahom, snahy brániť mníchov, došlo aj k ozbrojeným zrážkam.
Život v sústreďovacích kláštoroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, zakrátko pribudli na oknách mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a na poriadok dohliadali strážcovia z Leopoldovskej väznice.
Každý deň vyhradili čas na politickú prevýchovu a na prácu - lepenie vrecúšok, preberanie šípok, poľnohospodárske, stolárske, krajčírske práce. Kňazi sa v bežný deň mohli zúčastňovať polhodinovej omše bez kázne. V nedeľu to bola hodinová omša, po ktorej nasledovala trojhodinová politická výchova.
Za najnebezpečnejších považovali jezuitov. Tí boli od ostatných izolovaní.
Rády sa napriek všestrannému úsiliu rozložiť nepodarilo a len málo rehoľníkov z nich vystúpilo. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení.
V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom - akcia R.
Za vzorné vykonanie Akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs.
Zajtra - Bruno Kreisky
