" klubu je neodškriepiteľná.
Bývalého reprezentanta a dlhoročného hráča Košíc Igora Libu v sezóne 1997/1998 úmyselne fauloval slovanista Hornyák. Pre ťažké zranenie na posledný zápas v Bratislave nenastúpil. "V rozhodujúcom zápase nám rozhodca Čaprnka ukradol titul. "
Zatrpknutosť mu zostala dodnes. "Slovan aj teraz urobil pre titul všetko. Čo pískali rozhodcovia proti Trenčínu nemá obdobu. Čudujete sa, že fanúšik musí mať slovanistov v zuboch?"
Liba vidí príčiny averzie voči Bratislave v centralizácii ekonomickej i politickej moci. "V Bratislave sa točí viac peňazí, viac sa investuje do hokeja, tam sa o všetkom rozhoduje. Keď niekto chce na východe zohnať sponzora, má problém. Filiálky bánk a veľkých firiem, ktoré majú centrály v Bratislave, sú akoby nesvojprávne. Aj preto šport na východe živorí, športoviská chátrajú."
Rovnaký odpor k Bratislave cítia aj miestni podnikatelia. "Bratislava je protekčné dieťa. Tam sa rozhodovalo o privatizácii, tam sa rozdeľujú štátne peniaze a štátne zákazky. Jednoducho, určité skupiny medzi seba Košičana či východniara nepustia. Môžete mať ponuku desaťnásobne výhodnejšiu," tvrdí košický podnikateľ, ktorý chce ostať v anonymite.
Tento pocit východniari majú, aj keď ústredné orgány vedú často práve ľudia, ktorí do Bratislavy prišli z východu.
Košický výtvarník Peter Kalmus nemá na Bratislavu ťažké srdce. "Je to prirodzené centrum umenia. Koniec-koncov, pravých Bratislavčanov je pomaly už len hŕstka, väčšinu obyvateľov tvoria prisťahovalci a ich potomkovia. Takže - na koho vlastne nadávame? Juraj Kukura, Peter Lipa, Marika Gombitová, Ján Ďurovčík a ďalšie osobnosti sú východniari. Chceli sa presadiť, a tak išli do Bratislavy. Tak to je na celom svete. Iná kapitola sú politici z východu. Veľmi rýchlo zabudli, odkiaľ prišli."
Hovorca SPP, bývalý redaktor Trendu a ČTK, Košičan Karel Hirman považuje nevraživosť voči Bratislave za historické dedičstvo. "V Bratislave sa najmä po rozpade republiky sústredila takmer všetka politická i ekonomická moc, ktorá prilákala silný ľudský i ekonomický potenciál. Decentralizáciou by sa to postupne malo zmeniť. Otázka je, ako dokážu samosprávy túto šancu využiť."
V roku 1993, po voľbách, ktorých výsledok rozhodol o rozdelení spoločného štátu, publikoval košický týždenník Domino text iniciatívy Za zvrchované Košice. Karel Hirman ako redaktor ČSTK vydal o recesii správu a do Košíc pricestovali desiatky zahraničných novinárov a televíznych štábov. V tom čase sa v Domine objavil pojem "bratislavocentrizmus". Dnes je už súčasťou slovníka obyvateľov celého Slovenska.
