Po nemeckom, holandskom, anglickom, francúzskom, švédskom, nórskom, dánskom, českom a španielskom vydaní konečne uzrel svetlo sveta aj slovenský preklad románu maďarského spisovateľa Pétera Nádasa Kniha pamätí.
Všade, kde vyšiel, sa stala udalosťou. "Je to najvýznamnejší román, napísaný v dnešnej dobe a jedna z najvýznamnejších kníh storočia," písala o nej americká spisovateľka Susan Sontag. Jej úspech podnietil udelenie niekoľkých prestížnych domácich a zahraničných literárnych cien, medzi inými aj nomináciu na Nobelovu cenu za literatúru.
Péter Nádas patrí do úzkeho kruhu európskej literárnej elity, ktorá podáva vo svojom umení autentickú správu o hľadačstve dnešného človeka obsiahlym spôsobom. Autor berie pritom do úvahy viactisícročné kultúrne dedičstvo, mnohostáročné národné tradície a historické koordináty širšej súčasnosti, takisto aj ich oslobodzujúce výdobytky.
Slovenský čitateľ má možnosť poznať tohto maďarského spisovateľa na základe časopisecky uverejnených esejí a troch knižných prekladov: románu Koniec rodinnej ságy, knihy esejí Hamlet je slobodný a zbierky divadelných hier Upratovanie.
Kniha pamätí vyšla v Maďarsku prvýkrát v roku 1986 a stala sa jedným z kultových textov po-modernej maďarskej prózy. Predstavuje taký umelecký pokus, ktorý vytvoril nové súvislosti v tendenciách vývoja maďarskej epiky a vo výbornom slovenskom preklade text pôsobí podobnou silou ako originál.
Román sa skladá z troch memoárov a jedného redaktorského komentára. Načrtnúť jeho príbeh je takmer nemožné, obsiaha dejové línie z nemeckého prostredia 30. rokov, z čias diktatúry v povojnovom Maďarsku, ďalej zo 70. rokov v paralele Východný Berlín - Budapešť. Memoár, ktorý spracováva používaním techniky "román v románe" začiatky minulého storočia, pripomína svet Thomasa Manna.
Cez uhol pohľadu detského rozprávača (druhý memoár) zobrazuje autor maďarskú skutočnosť 50. rokov, rozdelenú na privilegizovaných a pokorených, udalostiam revolúcie z roku 1956 venuje osobitú kapitolu. Do dusnej atmosféry vo Východnom Berlíne môže čitateľ nahliadnuť cez svet divadla a umelcov (tretí memoár).
No ozajstný príbeh knihy sa nevytvára v týchto románových priestoroch. Ten sa rozvíja na rovine vzťahov ľudských tiel: Kniha pamätí je románom telesnosti. V dôsledku toho sa stáva každá udalosť, nech je politická, profesijná, rodinná atď., pomerom tela k telu. "Ale On hovoril o chráme svojho tela," zvolil si autor za motto slová apoštola Jána. Je to jediná oblasť, v ktorej sa dá hodnoverne rozprávať o problémoch, možnostiach a hraniciach ľudskej slobody? O akejkoľvek, aj homosexuálnej láske? O moci a podriadenosti? O konečnom zmysle našich novodobých ideí? O umení? Predstavuje pomer tela k telu pre jedinca jediný spôsob, ako nadviazať vzťah k celku?
Kniha pamätí je umeleckou rekonštrukciou stredoeurópskej existencie z konca 20. storočia. Nehovorí o historických súvislostiach stredoeurópskych krajín alebo komunistických diktatúr, ale hovorí o našich ľudských skúsenostiach, o zložitých hodnotových orientáciách, o vášňach, hľadačstve, o tom všetkom, čo nám tento stredoeurópsky priestor so svojím pestrým kultúrnym dedičstvom a dejinami ako možnosť odkrýva - alebo vylučuje.
V dôsledku reflexie (nosného textotvorného postupu v diele) v obraze vzájomne sa ligotajúcich zrkadiel môže aj slovenský čitateľ nájsť seba samého a v obraze vzájomne sa odrážajúcich tradícií má šancu získať novšiu perspektívu o súvislostiach vlastnej kultúrnej identity.
Autor: JUDIT GÖRÖZDI(Autorka je doktorandkou v Ústave slovenskej literatúry SAV)
