"Dlhý pracovný čas, pomerne nízke mzdy a tiež nedostatok práce na čiastočný úväzok, na čo doplácajú hlavne ženy s malými deťmi," konštatuje štúdia Medzinárodnej organizácie práce a Európskej komisie, ktorá bola zverejnená minulý týždeň. Podľa jej záverov, sa nové členské krajiny so vstupom do únie síce vyrovnali dobre a ekonomicky sa posilnili, v oblasti pracovných podmienok však majú čo doháňať.

Pracovný týždeň v nových členských krajinách je asi o dve hodiny týždenne dlhší ako v pôvodnej európskej pätnástke. Najviac hodín týždenne odpracujú Česi.

Štúdia tiež vyčíta, že v nových členských krajinách si zamestnávatelia často vynucujú prácu na základe živnosti, namiesto riadneho pracovného pomeru. Zamestnávateľom to poskytuje maximálnu flexibilitu a vyhnú sa tak záväzkom vyplývajúcim zo sociálneho zabezpečenia. "Tento jav sa v poslednom čase rozmnožil najmä na Slovensku, v Česku a v Litve," konštatujú autori štúdie. Zatiaľ čo podiel samozamestnávateľov v starých členských krajinách sa pohybuje v priemere okolo 14 percent, v Poľsku to je 24 percent a v Česku 17 percent.

Jeden z autorov štúdie Daniel Vaughan-Whitehead upozorňuje, dlhší pracovný čas si nevynucujú len domáce firmy, ale aj pobočky spoločností zo starých členských štátov. "Zatiaľ čo automobilky väčšinou vysoké štandardy dodržiavajú a svojim zamestnancom platia slušne, pri nemeckých a francúzskych supermarketoch sme napríklad zistili, že platia ľuďom v nových krajinách únie síce o niečo viac, zároveň však vyžadujú neúmerne viac odpracovaných hodín," povedal Vaughan-Whitehead.

Málo využívané skrátené pracovné úväzky sú podľa expertov ďalšou slabosťou nových krajín.

Aj keď už ľudia na kratší úväzok pracujú, polovica z nich tak robí preto, že nemajú inú možnosť. "Za nízku odmenu sú na čiastočný úväzok zamestnávaní hlavne dôchodcovia a mládež. Čiastočný úväzok by mal však, naopak, pomáhať pracujúcim rodinám," myslí si Vaughan-Whitehead. (tc, čtk)

Odpracované hodiny za týždeň