BRATISLAVA - Byť práceneschopným alebo čerpať dovolenku? Nejeden zamestnanec uprednostní to druhé. "Dať sa vypísať" sa mu totiž neoplatí.

Niet sa čomu čudovať. Kým za dovolenku zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, za prvé tri dni "péenky" len štvrtina dennej hrubej mzdy.

Časy, keď sa zamestnancovi oplatilo dať sa dočasne vypísať na PN, sú preč. Od minulého roku výška nemocenskej dávky v plnej miere závisí od výšky zaplatených príspevkov na nemocenské poistenie, teda od výšky (hrubej) mzdy zamestnanca. Predovšetkým zamestnaní za nízku mzdu tým stratili - v predošlom systéme počas maródky dostávali viac, ako keby pracovali.

Že "hodiť sa na maródku" už nie je v kurze, nasvedčuje aj štatistika dočasnej práceneschopnosti. Kým za rok 2003 Sociálna poisťovňa zaznamenala 1 250 047 takýchto prípadov, za vlaňajšok 670 812.

Od minulého roku zamestnancovi v prvých 10 dňoch práceneschopnosti nahrádza príjem zamestnávateľ. Igor Lipták z Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne to považuje za hlavnú príčinu úbytku práceneschopnosti. Zamestnávatelia sa totiž zo zásady peniaze snažia vynaložiť účelne, takže zneužívanie maródky netolerujú.

"Či je podnikateľ malý, alebo veľký, principiálne mu chorobnosť - finančne - komplikuje život. Faktom je, že väčší sa s tým ľahšie vyrovná," povedali nám v sídle zväzu obchodu a cestovného ruchu.

No je aj iná možnosť, a to "odporučiť" zamestnancovi, aby sa dal na živnosť. Živnostníkovi totiž nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa.

Zväz obchodu pripúšťa, že firmy zamestnancov k tomu, aby sa dali na živnosť, "posielajú alebo vedú".

Za neseriózne to zväz považuje, ak takto zamestnávateľ špekuluje. "Ak to je formou dohody, nech je tak", no trend, aký platenie odvodov a zdravotného poistného má, vraj živnostníkov likviduje a "bude viesť len a len k ďalšiemu špekulovaniu".

JOZEF ČAVOJEC