DETVA – Horáreň Ivana Kopáčika, lesníka na Poľane, bola kvôli silnému sneženiu a víchrici tri dni odrezaná od sveta. Len čo sa počasie trocha ustálilo, patrila jeho prvá myšlienka raticovej i nižšej lesnej zveri, ktorá by bez pomoci človeka nemala šancu krutú zimu prežiť. „Našťastie, ani veľké množstvo snehu, ktoré napadlo, nemá na zver negatívny vplyv. Vysoká zver je v tomto čase v akomsi útlme a ak má z leta dostatočné tukové zásoby, mala by zimu prežiť bez problémov,“ hovorí Kopáčik.

Lesnícky systém zimného prikrmovania je na Slovensku dobre prepracovaný a hoci niekedy vznikajú problémy so zabezpečením krmiva, zvieratá by nemali zostať hladné. Ak ich nič nevyrušuje a sú v dobrej kondícii, ani pohyb v závejoch a vysokom snehu by ich vyčerpať nemal. Vysoká zver sa v zime sústreďuje do čried, a tak môže lepšie odolávať prípadným útokom divých zvierat. „Jelenia zver v zime nechodí ďaleko od senníkov. Zväčša iba do vzdialenosti 500 metrov od ležovísk. Tie si hľadá hlavne na slnečných stráňach,“ hovorí lesník. Zásoby v kŕmidlách pravidelne dopĺňajú, aby mala zver vyváženú stravu.

Pre lesníkov nie je ničím výnimočným zazrieť aj svorku vlkov. Horári majú pohyb svorky zmapovaný a zďaleka nepovažujú tieto zvieratá za strašiakov. „Ak vlk nie je premnožený, plní sanitárnu funkciu. Napadne skôr chorú a zoslabnutú zver, jeho útoky na zdravé čriedy bývajú výnimkou,“ konštatuje lesník. Aj preto, že vlk na Poľane premnožený nie je, nezaznamenali žiaden útok na zdravé zvieratá, či dokonca človeka. Vo svorke, ktorá chodí na Poľanu, je asi päť vlkov a vlčíc, pričom prechádza viacerými pohoriami. Január považujú lesníci aj za obdobie párenia vlkov. Dospelé jedince sa v tomto čase zvyknú oddeliť od svorky a vlci zápasia o vlčice. Ich prítomnosť v revíre prezrádza prenikavé zavíjanie.

KVETA FAJČÍKOVÁ