Štefana Czucza išlo o mimoriadne výhodný predaj.
Za akcie VSŽ, ktoré na pokyn ministra Haracha kúpil Transpetrol v máji roku 2000, pričom za ne zaplatil približne 730 miliónov korún, dostal 504 miliónov korún ako minuloročné dividendy a od anonymných kupcov na Burze cenných papierov ďalších 559 miliónov. Z toho je jasné, že čistý zisk pre Transpetrol a štát predstavuje 333 miliónov korún.
Jasné však nie je to, prečo vláda, minister Harach a riaditeľ Czucz predali akcie práve tak, a nie inak, hoci ich mohli predať aj pre štát výhodnejšie.
Fond národného majetku mal totiž s ministerstvom hospodárstva dohodu, že akcie VSŽ budú predávať spoločne. Prezident fondu Jozef Kojda chcel štátny balík akcií ponúknuť presne tak, ako predal desať percent akcií Slovnaftu. FNM by stanovil vysokú cenu, ktorú by postupne znižoval - akcie by získal ten, kto by bol ochotný zaplatiť najviac.
Neznámi burzoví hráči však získali od Transpetrolu 21-percentný balík, pričom jedna akcia ich stála 160 Sk. Pritom je známy záujemca, ktorý chcel za jednu akciu vynaložiť 200 korún. Ak by bol dostal šancu, štát mohol získať o 141 miliónov viac, ako dostal. Nehovoriac o tom, že cena jednej akcie VSŽ sa v tom čase na mimoburzovom trhu RM-Systém Slovakia pohybovala na úrovni 230 korún. Ak by sa predaj realizoval tam, štát mohol dostať o 240 miliónov korún viac, ako získal.
Podľa známej definície je politika správou vecí verejných. Je však podstatný rozdiel medzi tým, či veci verejné spravuje vo verejnom záujme, alebo na prospech záujmových skupín.
