Piatkový večer 11. februára 1972 zostane nezmazateľne zapísaný nielen v histórii nášho krasokorčuľovania, ale celého športu. V hale Makomanai pod československou vlajkou dekorovali na zimných hrách zlatou medailou prvého a dosiaľ jediného športovca zo Slovenska.

Bratislavský rodák Ondrej Nepela (nar. 22. 1. 1951, zomrel 1989) štartoval v Sappore už na svojej tretej olympiáde, rok pred svojím olympijským triumfom sa stal prvýkrát majstrom sveta. Bol na vrchole, neprekonateľný v precíznosti povinných cvikov a vyzretý už aj vo voľnej jazde. Do nej nastupoval s obrovským náskokom 54,5 bodu pred Francúzom Perom a Četveruchinom zo ZSSR. Ten zašiel suverénne najlepšiu voľnú jazdu prešpikovanú štyrmi trojitými skokmi. Nepela nastupoval na voľnú ako posledný. Začal zdanlivo pokojne a dobre. Potom však prišiel trojitý rittberger a pád. „Bolo mi úzko, veď som bol jediný, kto na tréningoch vôbec nespadol. Keď som odpichnutého rittbergera začal, bolo všetko v poriadku. Odskok dobrý a dopad nie najhorší. Potom sa stalo niečo, čo som nikdy predtým nezažil. Zvrtol sa mi členok a už som letel. Vzápätí mi blyslo hlavou, že radšej nepôjdem domov, akoby po takom náskoku z povinných nemalo byť zlato moje.“

Nasledujúci dvojitý axel zvládol Ondrej perfektne a aj zvyšok choreograficky náročnej jazdy predviedol s majstrovskou istotou. Dlhoročná každodenná spolupráca s trénerkou Hildou Múdrou priniesla zlaté ovocie. Jeho o deväť rokov starší spolubývajúci v olympijskej dedine Vladimír Dzurilla priniesol na izbu o pár dní bronzovú medailu z hokejového turnaja. Trojnásobný majster sveta (1971, 1972, 1973) a päťnásobný majster Európy sa od roku 1973 stal členom profesionálnej revue Holiday on Ice, od roku 1973 trénoval v Nemecku. Zomrel ako 38-ročný.

Pred rokom v Bratislave jeho vtedy 75-ročná, stále čulá trénerka Hilda Múdra prevzala za Onreja Nepelu ocenenie pre najlepšieho slovenského športovca storočia.