Divadlo a.ha. * Edward Albee: Pobrežie * Preklad: Ladislav Kerata * Hudba: Patrik Pačeš a Martin Geišberg * Scéna: Pavol Andraško * Kostýmy: Jana Kuttnerová * Réžia: Štefan Korenči * Hrajú: Eva Krížiková, Anton Korenči, Peter Kočiš, Lucia Siposová * Premiéra 14. decembra 2001

Ak niekto vyhlási, že si niečoho ešte užije, najčastejšie to myslí v negatívnom zmysle. Užívame si trampôt, hádok, stresov. A keď nás tie pôžitky prestanú baviť, zaľahneme na rozkladacie lôžko na brehu mora a nechceme o ničom počuť podobne ako starnúci manžel Charlie z hry Edwarda Albeeho Pobrežie. Hra by pokojne mohla byť imidžovým šotom niektorej z dôchodkových poisťovní či reklamou na sekundovú tarifikáciu života. Užívajme si každú sekundu zvyšku svojho života, znie jej motto. Hra teda patrí do kategórie „vrúcnej“ dramatiky, pozitívne navigovanej smerom k životu, tak sa nakoniec aj pôvodne volala.

Od prvého dialógu je zrejmé, že až do konca hry to bude celé o tom, ako sa vtipným spôsobom dopracujeme k odvážnemu skoku Charlesa a Nancy do ich staronového života. A aby to celé nebolo len o výmene vtipných replík dvoch ľudí, ktorá málokedy vydá na celú hru, v istom okamihu sa z vody vynoria jaštery s pôvabnými telami i menami (Leslie v podaní Petra Kočiša a Lucia Siposová ako Sara), aby sa dozvedeli niečo o ľudských emóciách, rozmnožovaní a iných aspektoch ľudského sveta. Po chvíli miestami opatrného, miestami agresívneho ohmatávania ľudských bytostí zistia, že hoci ich svet jašterov už nudil, ani svet ľudí im až tak nevonia. Manželský pár na dôchodcovskom výlete totiž jašteria neznalosť základných parametrov ľudského života prinúti obhajovať svoj svet natoľko vášnivo, až mu sami uveria a nájdu v sebe odvahu realizovať svoje sny.

Anton Korenči zatrpknutosť neprehráva. S minimom dostatočne civilných prostriedkov dokáže byť otravným manželom, akýmsi byrokratom života, ktorému jeho šedý oblek prirástol k telu. Nancy Evy Krížikovej je večnou pubertiačkou, rafinovane, ale i celkom bez lesti využívajúcou ženské triky. Krížiková napriek svojim skúsenostiam zo zábavných žánrov nevytvorila scénky z manželského života vhodné do televíznej šou. Jej výkon je krásne tragikomický. Svoju postavu neparoduje, vie sa s ňou stotožniť a zároveň má od nej umelecký odstup.

Najspornejšou časťou hry sú výstupy s jaštermi. Už v texte sú niektoré pasáže akoby nekonzistentné a ani režisér ich nedokázal preklenúť jednoliatou interpretáciou iného sveta. Peter Kočiš a Lucia Siposová boli síce šarmantní, ale herectvom nevedeli prekonať divadelnú nedoriešenosť ich existencie.

V duchu čistej scénografickej koncepcie sa dej odohráva na drevenom móle pred očami divákov tentoraz výnimočne neusadených do tvaru arény. Scénograf Pavol Andraško pracoval síce razantne s veľkou hmotou masívneho dreva, ale neodpustil si ani malé scénografické radosti ako svietiaci košík na jedlo. Kostýmová výtvarníčka Jana Kuttnerová mala jednoznačne najťažšiu úlohu zvládnuť oblečenie zvláštnych návštevníkov pobrežia. Veľmi ťažké bolo neskĺznuť do rozprávkových kostýmov. Práve v týchto detailoch sa však ukázala nie celkom domyslená koncepcia. Na akých tvorov v evolučnom rade sa to vlastne hráme? Našťastie, aspoň čo sa týka ľudí, to bolo v produkcii jasné.