Real Madrid, historicky najúspešnejší svetový klub, si po Portugalčanovi Luisovi Figovi (56,1 mil. dolárov) dovolil kúpiť aj francúzsku hviezdu Zinedina Zidana. Bol to najdrahší obchod v dejinách futbalu. Rodák z Marseille a od roku 1996 kľúčová postava Juventusu Turín zmenila prostredie za rekordných 66,2 milióna dolárov. Investícia, ktorá sa bude len veľmi ťažko prekonávať.

Ťažké začiatky rekordéra

Futbaloví teoretici ihneď začali špekulovať, či Figo a Zidane, obaja tvorivé hráčske typy, môžu na ihrisku vedľa seba existovať. Lepšie povedané, či si nebudú zavadzať, individuálne sa predháňať v nápadoch, čím by mohla utrpieť úderná sila i súhra celého mužstva. Spočiatku to tak skutočne vyzeralo. Hra osobnosťami nabitého Realu bola rozháraná, extrémne sledovaný tandem si ťažko hľadal na trávniku priestor.

Vycítili to aj spoluhráči a kráľovský veľkoklub klesal v tabuľke Primera Division nebezpečne hlboko. Sezónnym minimom sa stalo zahanbujúce 16. miesto. Naproti tomu sa úradujúcemu španielskemu majstrovi darilo v Lige majstrov, kde bez väčších problémov prešiel do druhej fázy ako víťaz skupiny a v nej je na najlepšej ceste postúpiť už do štvrťfinále.

V Španielsku sa cíti voľnejší

Figo a Zidane si časom takticky rozložili úlohy – portugalský technik viac pracuje na pravej strane, niekedy aj v úlohe falošného útočného krídla, Zidanov režisérsky post je v strede ihriska. Z neho často periférnym videním posiela dopredu na milimeter presné prihrávky alebo sa sám stavia k svojej špecialite – priamym kopom spoza šestnástky.

Na verejnosti tichého a málovravného Francúza pri rozhodovaní odísť na Pyrenejský polostrov dosť ovplyvnila aj manželka Veronica, pôvodom Španielka. „Zizou“ svoj krok dnes neľutuje. Skôr naopak. „Španielska liga mi viac vyhovuje. Cítim sa v nej slobodnejší a voľnejší. Som rád, že ju môžem hrať. Taliansky futbal je ťažší, náročnejší, príliš dbá na taktiku. V Španielsku sú zápasy otvorenejšie a pre diváka atraktívnejšie,“ hľadá zásadné rozdiely Zidane. Luisovi Figovi, rivalovi v boji o najlepšieho futbalistu sveta, však musel Zidane v jednom ustúpiť. Keďže do Realu vkročil neskoršie, z Pelého čias kultové číslo desať ostalo na chrbte Portugalčana. Zidanovi prischla netradičná päťka. Ako povedal, nesmúti za turínskou desiatkou a vôbec ho nemrzí, že v Madride si zahrá s päťkou. „Na ihrisku nie je dôležité číslo dresu, ale výkon, ktorý predvedete.“

Nie som hoden toľkých peňazí

Pri pohľade na prestupovú sumu sa 29-ročnému majstrovi sveta i Európy zatajuje dych. Jej výška ho doslova mrazí. „Toľko peňazí nie je hoden žiaden futbalista. Ani ja nie,“ vyhlásil po príchode do Madridu. „Dôležitejšie pre mňa bude, aby som tie peniaze splatil na ihrisku svojimi výkonmi. Mám štyri roky na to, aby som to dokázal. Neviem, či sa mi to podarí, ale v každom prípade sa o to pokúsim.“

Zidane miluje loptu. Raz povedal, že bez nej je nulový. Pohráva sa s ňou kdekoľvek a kedykoľvek. Aj počas relaxu. Sedí v kresle a nadhadzuje si ju na hlave. Párkrát sa vraj s ňou aj vyspal v posteli.

Výpočet jeho futbalových úspechov je nevyčerpateľne dlhý. Dosiahol už takmer všetko. Jeden sen, po ktorom roky túži, ostáva zatiaľ nenaplnený – stať sa víťazom Ligy majstrov. S Juventusom mal k tomu dvakrát veľmi blízko, ale obidva finálové zápasy proti Borussii Dortmund (1997) a Realu Madrid (1998) dopadli lepšie pre súperov. Možno sa mu to podarí už teraz v máji s Realom. Práve v roku, v ktorom „biely balet“ oslávi sté narodeniny.

MIROSLAV BUKOV