Olympiáda v roku 2008 bude v Pekingu. Rozhodol o tom Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v piatok trinásteho júla podvečer v Moskve. Nie pre poverčivých zlovestný dátum určil tento deň za sporný verdikt. V najľudnatejšej krajine planéty je dodržiavanie ľudských práv najčiernejšou stránkou politikov miliardového národa.

Zneužité olympiády

Okrídlené – politika do športu nepatrí, má i nemá svoje opodstatnenie. Olympiáda je vynikajúcim pro-striedkom na propagandu. Viac ráz ju takto zneužili. V Berlíne 1936 fašisti, v roku 1980 v Moskve komunisti i Carterova americká administratíva, ktorá chcela bojkotom prinútiť Brežneva, aby odtiahol z Afganistanu. O štyri roky kontroval socialistický tábor a ignoroval olympiádu v Los Angeles. Vraj sa bál o bezpečnosť. O ďalšie štyri roky dostal OH Soul, politika Kórejskej republiky sa vtedy v oblasti ľudských práv podobala dnešnej čínskej.

Prvý veľký teroristický útok vôbec sa tiež, žiaľ, viaže k olympiáde. S označením Mníchov 1972. Palestínski kriminálnici zadržali v olympijskej dedine izraelských športovcov. Pri zatýkaní a následných pokusoch o útek prišli o život jedenásti olympionici, päť teroristov a jeden policajt.

Dnes možno veľmi ťažko predpokladať, že čínske vedenie pre športovú udalosť, nech aj má punc najväčšej slávnosti, zmení spôsob svojho vládnutia. Ak by sa tak stalo, bol by to krásny čin, hodný starovekého olympijského princípu ekecheirie – posvätného mieru počas Hier.

Ekonomické pozadie

Suverénne víťazstvo Pekingu nad Torontom, Parížom, Osakou a Istanbulom malo zrejme predovšetkým ekonomický charakter. Žičlivý a neprebádaný čínsky trh sa môže v plnej miere otvoriť svetu, predovšetkým bohatým USA. „Ľudské práva ostávajú aktuálnou otázkou, ale olympijské hnutie môže týmto rozhodnutím prispieť k zlepšeniu,“ sníval vtedajší podpredseda a šéf marketingovej oblasti MOV Kanaďan Dick Pound a prvý blahoželal Pekinčanom.

Hlbokú vďaku vyjadril, pochopiteľne, čínsky prezident a komunistický stranícky vodca Ťiang Ce-min. Už nie v šedomodrej kazajke, ale v dvojradovom obleku oslovil dav z rečníckej tribúny, ako sa v Číne ešte vždy patrí: tchung-č‘, súdruhovia, hoci zástupy už nemávali do taktu červenými knižočkami s múdrosťami Mao Ce-tunga.

Čínski mládenci pri Bráne nebeského pokoja už nemuseli nastavovať hrude tankom. Tentoraz sa námestie Tchien-an-men nijako nepodobalo obradným straníckym sprievodom, ale slávnosti na cisárskom dvore aj s ohňostrojom. Aký nádherný bude potom otvárací ceremoniál pekinskej olympiády o dejinách Číny, ktorý sľúbili jej usporiadatelia. O tom, že to budú honosné, nablýskané a organizačne dokonalé Hry, nikto nepochybuje.

PETER FUKATSCH