Napriek tomu, že ako dieťa robil všetko ľavou rukou, v škole ho prinútili písať pravou: „Učitelia na tom trvali, tvrdo ma preškoľovali. Ľavorukosť sa brala ako deviácia.“

Ako to bolo v rodine, si už presne nepamätá, ale pravdepodobne sa aj matka z neho snažila urobiť praváka: „Priznám sa, že ľavou rukou som nepísal, ani nepamätám, myslím, že by som to už nevedel.“

A keďže sa momentálne nevenuje len ľudským právam, ale aj menšinám, pripomenul, že aj ľaváci sú menšinou: „Taký istý prípad ako etnická alebo každá iná. Ide o trend spred päťdesiatich rokov a už v minulom storočí bola asimilácia aj v prípade ľavákov – nielen napríklad homosexuálov.“

Kusý však dodnes používa ľavú ruku na väčšinu činností, najmä tých, v ktorých ho nepreškoľovali: „Mám ju ako prioritnú, okrem toho písania. Pri športe, pri ktorom sa vyžaduje hra rukou, používam ľavú, tou rúbem aj drevo, aj hádžem kameňom.“

Či mu preškoľovanie spôsobilo problémy, nevie: „Na nejaké psychické sa nepamätám, ani či sa ma to nejakým spôsobom dotklo. Človek to sám na sebe ťažko posúdi.“

Jeho rodičia ľavákmi neboli, nie sú nimi ani jeho dve dcéry: „Aj som si hľadal nejaké veci pre ľavákov, ale nemal som šťastie. Počul som, že sa takéto veci vyrábajú, napríklad nožnice, ale nenatrafil som na ne.“