Prečo niektorí ľudia uprednostňujú pravú a iní ľavú ruku?
„Na to sú aj medzi expertmi rôzne názory – od toho, že loviaci pračlovek bol nútený pri lovení z bezprostrednej blízkosti požívať pravú ruku – aby na seba predčasne neupozornil pohybom tieňa, až po dnes viac prijímané teórie genetickej podmienenosti.“
Zmenil sa pomer pravákov k ľavákom?
„V spisoch z obdobia starej Indie sa píše napríklad o elitnej vojenskej jednotke, ktorá vrhala kamene prakom ‘od ľavého vlasu svojho‘, podobne sa ľavorukosť našla aj u niektorých civilizáciou veľmi málo dotknutých populácií.“
Koľko je na svete ľavákov?
„Na to nie je jednoznačná odpoveď. Zdá sa, že veľa závisí od postoja spoločnosti k ľavorukosti. V jednotlivých krajinách sa percento ľavákov v populácii odhaduje od päť do tridsať percent. To je dosť veľké rozmedzie, však? Závisí najmä od toho, aký je v danej krajine postoj k písaniu ľavou rukou. Ide aj o to, koho za ľavákov označíme – či ľudí, ktorí ľavú ruku používajú na písanie, alebo použijeme rafinovanejšie metódy a pokúsime sa identifikovať aj tých, ktorí sú rodení ľaváci, ale boli precvičení.“
Kedy sa prejavuje to, či je dieťa pravákom alebo ľavákom?
„Keď začne manipulovať s predmetmi a cieľavedome používať ruku napríklad na ich uchopenie. Väčšinou začína ľavou rukou – čo mnohých rodičov úplne neoprávnene vydesí – potom ide o štádium obojručného kontaktu, potom pravou a niekoľkokrát sa to opakuje. Zreteľná dominancia jednej alebo druhej ruky sa prejaví definitívne až okolo piateho roku života, ale u ľavákov ešte musí nasledovať skúška ohňom – začiatok povinnej školskej dochádzky.“
Stáva sa často, že rodičia, učiteľ sa zmýlia v tom, či je dieťa pravákom alebo ľavákom a nútia ho používať druhú ruku?
„Veľmi často a len v prípade ľavákov. Nepočul som o situácii, že by praváka bez závažného medicínskeho dôvodu precvičovali na ľavú ruku. Navyše ich mnohokrát ovplyvňuje zmienený postoj, že ľavorukosť je ‘menejcenná‘ vlastnosť.“
Aké problémy sa vyskytujú u ľudí, ktorí boli nútení používať tzv. druhú ruku?
„Často precvičovanie nezanechá na dieťati žiadne viditeľné negatívne následky. Na druhej strane si treba uvedomiť, že precvičenie vlastne znamená zásah do mozgu na úrovni menšej neurochirurgickej operácie. A hoci je detský mozog schopný až zázračne sa vyrovnať so všeličím, nie vždy sa to musí podariť. Už len jednoduchý fakt, že takýto človek má dve funkčne približne rovnako kompetentné hemisféry na spracovanie slov a iných symbolov, môže spôsobiť, že sa medzi sebou začnú biť o to, ktorá z nich prichádzajúcu informáciu spracuje, čo predĺži celkový čas potrebný na spracovanie informácie a naruší spätnú väzbu pri kontrole hovoreného slova. A máme človeka, ktorému sa kontrola reči pletie s hovorením samotným a zajakáva sa.“
Ak niekto píše ľavou rukou, ale pri futbale kope pravou nohou, je pravákom alebo ľavákom?
„Takmer každý dôležitý orgán v ľudskom tele je párový alebo symetrický. Pre organizmus je to výhoda a rezerva, v mnohých prípadoch je jedna polovica schopná zastať prácu za obe. Vo väčšine týchto dvojíc pozorujeme systém rozdelenia práce v štýle jedna vedie, druhá spolupracuje – najzreteľnejšie je to na rukách, nohách a zmysloch. Percentuálne zastúpenie dominancie nohy je asi nasledovné: trinásť percent tvoria ľavonohí, dvadsaťsedem percent rovnaká šikovnosť pravej i ľavej nohy, šesťdesiat percent pravonohí.“
Ľudia, ktorí píšu jednou rukou, ale ostatné činnosti vykonávajú druhou rukou, sú pravákmi alebo ľavákmi?
„Ide o genetických ľavákov úspešne precvičených na písanie pravou rukou, ale malú časť môžu tvoriť aj ľudia, u ktorých sú geneticky obidve ruky funkčne rovnako schopné.“
Majú ľaváci na niektoré veci väčšie nadanie ako praváci?
„Je známe, že ľaváci sú vo všeobecnosti tvorivejší než praváci – majú väčší sklon k umeniu a k disciplínam, kde je kreativita nutnou podmienkou úspešnej existencie. Jeden výskum našiel podstatne viac ľavákov a ambidextrov medzi architektmi ako medzi stavbármi. Inak sa však môžu uplatniť kdekoľvek.“
Hrozí, že v ďalekej budúcnosti sa ľaváci jednoducho nebudú rodiť alebo ich bude naopak pribúdať?
„Predpokladám, že ľavákov bude skôr pribúdať tak, ako si svet a spoločnosť budú osvojovať postupne tolerantnejší postoj voči nim. Niekedy stačí pomerne jednoduché opatrenie. Keď vo Veľkej Británii v 50. rokoch minulého storočia prestali považovať ľavorukosť za chorobu, počet detí píšucich ľavou rukou vzrástol v prvej triede počas desiatich rokov dvaapolnásobne. Podobnú, aj keď nie takú intenzívnu skúsenosť sme zaznamenali v bývalom Československu. Písanie ľavou rukou bolo povolené tuším v roku 1962.“
(rom)
