Je devätnásteho augusta niečo pred štvrtou hodinou popoludní. Z červeného kokpitu Schumacherovho Ferrari vystreľujú obidve ruky nahor. Víťazné gesto dnes už tridsaťtriročného nemeckého pilota, ktorý v tom momente menil historické zápisy. Bolo to jeho päťdesiate prvé víťazstvo v Grand Prix a štvrtý titul majstra sveta.

„V priebehu spomaľovacieho okruhu som hovoril so svojím tímom a snažil som sa nájsť tie správne slová,“ hovorí Michael Schumacher. „V takých okamihoch nie som asi príliš dobrým pretekárom, ale som ten typ, ktorému robí problém vyjadriť svoje pocity slovami. Nakoniec som povedal: Veľmi rád s vami spolupracujem. Všetkých vás zbožňujem. Mám vás veľmi rád.“ Do konca sezóny 2001 zostávalo ešte štvoro pretekov. „Grande Schumi“ pripojil ešte dve víťazstvá. História sa opäť menila.

Analýza génia

Maximálne nasadenie, jedinečné sústredenie, dôkladný tréning, závratná rýchlosť. Michael Schumacher je len jeden. A uplynulú sezónu bol nedostihnuteľný. Vyhral deväť veľkých cien a keď práve nevyhral, obvykle prišiel druhý. Vďaka tomu bol už šampiónom po Hungaroringu. Pravdupovediac, jeho najväčší súperi mali asi tak od Magny Cours už len matematickú šancu.

„Na Michaelovi je úžasná úplná dôslednosť,“ hovorí o svojom zverencovi dlhoročný manažér Willy Webber. „Neustále je neuveriteľne koncentrovaný. Sústreďuje sa len na vyhrávanie. Aj po desiatich rokoch na vrchole stále pracuje na doraz, na sto percent. Má toľko energie – stále trénuje naplno, svedomite testuje a veľa času trávi s technikmi. Nikdy nepoľavuje. To je jeden z dôvodov, prečo je Ferrari také dobré – pretože Michael usilovne pracuje na tom, aby dobré bolo. Viete, ľudia mi už roky hovoria, že ako bude Michael starnúť, bude čoraz pomalší, pretože mu bude viac času zaberať rodina. Ale je to naopak. Bol ešte silnejší, rýchlejší a lepší než kedykoľvek predtým. Je jednoducho úžasný.“

Schumiho premena

Titul získal zdanlivo ľahko, no zmenil sa aj sám Schumacher. Zmizlo nebezpečné kľučkovanie od štartovej čiary, ponosovanie sa na tlačovej besede po pretekoch na správanie sa súperov. Schumiho premena vrcholila na Veľkej cene Talianska v Monze, ktorá prebiehala len šesť dní po teroristických útokoch na USA. Keď mali niektorí piloti strach a tesne predtým nimi navyše otriasla strašidelná nehoda Alexa Zanardiho, z vlastnej iniciatívy zobral na seba úlohu ich vodcu a zastupoval ich názory pred vrchnosťou.

„Bol to kritický moment mojej pretekárskej kariéry,“ vyznal sa Schumacher neskôr. „Rozmýšľal som nad koncom. Nakoniec som sa rozhodol pokračovať. Bol som však šťastný, keď som mal Monzu za sebou.“

Bol Schumacher lepší ako pred tromi rokmi? Pravdepodobne nie. To len orchester, ktorý má za chrbtom, dokonale ladil.

V roku 1998 Michael napríklad urobil chybu, keď McLarenu umožnil, aby na poslednú chvíľu zmenil pneumatiky a prešiel k Bridgestonu. V roku 1999 si zlomil nohu. Keby nebolo týchto udalostí, mohol už mať na konte šiesty titul.

„Jedno je isté,“ hovorí o svojom staršom bratovi Ralf Schumacher. „Ako jediný vie ovládať predok i zadnú časť vozu. Niekedy sa nechce veriť, že mu na to stačia jedny ruky a nohy. Pokiaľ bude pretekať, zvyšok sveta má len malú šancu.“

ĽUDO PETRÁNSKY