
Martina Moravcová po druhom víťazstve na decembrových ME v krátkom bazéne v Antverpách – na 200 m voľný spôsob. V Belgicku vyhrala ešte 100 m polohové preteky a na záver šampionátu aj 100 m motýlik. FOTO – REUTERS
Plavkyni Martine Moravcovej chýbala na majstrovstvách sveta vo Fukuoke k bronzu na krauliarskej stovke stotina a k striebru päť stotín. Obrazne o čosi dlhšie nechty, v skutočnosti štipka šťastia. Suverénnym vodným slalomárom vo Svetovom pohári zrušili po teroristických útokoch svetový šampionát na rieke Ocoee, na ktorej Michal Martikán získal olympijské zlato. Trochu nepriazne osudu a je zle. Slovenskí športovci nezískali roku 2001 na MS v olympijskom športe ani jedno miesto na stupni víťazov. Koniec skrývačky za medaily nás poslal na zem.Žiadne nové tváre
V roku 2001 sa neobjavila vo vrcholovom slovenskom športe žiadna nová tvár. V skvelom novom komárňanskom štvorkajaku tiež sedia bývalí majstri sveta z deblkajakov M. Riszdorfer a Bača spolu s juniorskými šampiónmi R. Riszdorferom a Tarrom. Radosť nám robia viac rokov známe mená. Platí, že skvelá je Martina Moravcová, športovkyňa zastupujúca slabé slovenské plávanie.
Ak sa pokúsime kategorizovať náš šport, čo sa týka príslušnosti k svetovej elite, iba vodní slalomári sú na jej špičke. Inak sú v nej, alebo sa k nej aspoň približujú rýchlostní kanoisti, tenisti, hokejisti, strelci ako celok, biatlonistky. Možno aj basketbalistky a volejbalisti, hoci na majstrovstvách Európy 2001 v oboch prípadoch zlyhali. Zvláštnou kapitolou je atletika. V juniorskej kategórii veľmi dobrá, medzi dospelými slabučká. Všetko ostatné je v priemere, ba podpriemere, čo obzvlášť bolí pri futbale, aj u nás najpopulárnejšom športe.
Úspešné a neúspešné roky
Slovensko logicky nepatrí medzi krajiny, ktoré môžu v akejkoľvek oblasti trvalo dominovať svetu. Slávny futbalový československý Belehrad 1976 bol vyvrcholením snahy dvoch mimoriadne výkonných generácií, ktoré vychovávali takí trénerskí velikáni, akými boli Vičan, Malatinský, Jačiansky, Vengloš. Aj pôsobenie štvorice atlétok – Gleskovej, Šuranovej, Chmelkovej a Mračnovej – možno pripísať istej „priaznivej konštelácii hviezd“ a trénerských schopností Gleska, Šimonka a Lendela.
Porovnateľný svet tiež kráča v sínusoidách úspešných a neúspešných rokov. Športová neúroda postihla napríklad futbalistov Holandska a Česka. Z prvých miest vo viacerých odvetviach sa vytratili Maďari, v zjazdovom lyžovaní sú momentálne viac hore Rakúšania než Švajčiari a Francúzi. Poliaci zažili svoj všeobecný pád, aby už konštatovali vzostup. Švédi a Fíni nemajú zrazu atlétov, zato ich našli v Grécku.
Chýba systém
Slovenská realita nepatrí do tejto kategórie poklesu a nádeje. Nemáme totiž žiaden systém pri výchove mládeže a najmä jej trvalého napredovania, chýba efektívny princíp financovania športu. Najmä prvý prípad si vyžaduje viacročnú vytrvalosť. My ju často ničíme netrpezlivosťou, miestami po zlých výsledkoch až hystériou. Systémovým náznakom môžu byť olympijské toptímy. Tie však podporujú iba veľmi úzku spoločnosť schopnú priniesť zopár najcennejších medailí. Ak sa tak nestane, otočíme sa v začarovanom kruhu o stoosemdesiat stupňov a lamentujeme nad neúspechom. V roku 2000 sme ospevovali sydneyské triumfy. Až priveľmi. Teraz sme ich schopní zatratiť. Tiež až priveľmi. Principiálne totiž platí, že v systéme roku 2000 a 2001 žiadny rozdiel nebol.
PETER FUKATSCH