Dalo by sa povedať, že euro sa stalo príčinou sobotňajšieho odchodu talianskeho ministra zahraničných vecí Renata Ruggiera z kabinetu Silvia Berlusconiho. Nie je to celkom tak. Ostrieľaný diplomat odišiel z pravicového kabinetu aj preto, že vzťahy medzi ministrami sa zhoršovali už od jeho vzniku.

Euro iba „zaklincovalo“ rozhodnutie, o ktorom Ruggiero uvažoval už skôr.

Známy eurooptimista Ruggiero odišiel, pretože vzťahy medzi ministrami boli „na nevydržanie“. Berlusconiho vláda sa nakláňala k euroskepticizmu, často hraničiaceho s protieurópskosťou. Tá sa prejavila aj po príchode spoločnej európskej meny. Euro neignoroval iba notorický xenofób Umberto Bossi (minister pre reformy), ale aj sám Berlusconi.

Ruggierovi sa tieto postoje nepáčili, a preto vo štvrtkovom rozhovore pre denník Il Corriere della Serra postoje ministrov odsúdil. Berlusconi ho následne po siedmich mesiacoch vzájomných výčitiek a rozdielnych názorov z vlády vyhodil slovami: „Ruggiero je technik, ktorý neriadi zahraničnú politiku. Riadim ju ja a nikto iný.“

Šéf diplomacie predložil svoju demisiu v sobotu večer a o niekoľko týždňov by mohol na jeho stoličku zasadnúť jeden z jeho najväčších rivalov z Berlusconiho kabinetu - súčasný minister obrany Antonio Martino, ktorý o poste šéfdiplomata odjakživa sníval.

Motorom vládnej krízy je debata okolo eura. Je tam však mnoho prvkov, ktoré presahujú hranice Talianska. Ide napríklad o prípad spoločného postupu pri zatýkaní a vydávaní ľudí na území EÚ, ktorý Berlusconi odmietal, či blokovanie európskeho projektu vojenského lietadla Airbus, rozmiestnenie vojakov v Afganistane alebo slová talianskeho premiéra o nadradenosti západnej civilizácie nad islamom, ktoré v arabských krajinách žehlil práve Ruggiero.

Odchod 72-ročného neapolského rodáka tak pre Taliansko otvára hlbokú krízu - Rím pomaly stráca medzinárodnú diplomatickú prestíž. Odchádza hlas, ktorý rešpektovali aj v Európskej únii.

Rozdiely v kabinete sa najviac prejavovali medzi Ruggierom a ministrom obrany, presvedčeným proameričanom Martinom, ktorý dosiahol, aby sa Taliansko vzdalo účasti na projekte Airbusu aj napriek tomu, že ide o jednu z mála aktivít spoločnej európskej obrany.

V Berlusconiho vláde po Ruggierovom odchode začína prevládať proamerické krídlo nad proeurópanmi. Začínajú prevažovať aj xenofóbni nacionalisti z Ligy Severu Umberta Bossiho. Ten po ministrovej demisii vyhlásil, že „zažil perfektný deň“.

Ruggierov odchod ale môže stáť Berlusconiho veľa. Do vlády ho zobral preto, lebo tušil, že mu môže vo svete pomôcť naprávať pošramotený imidž. Ruggiera totiž všetci poznali ako úspešného generálneho tajomníka Svetovej obchodnej organizácie či z vplyvných postov v OSN.

Teraz si musí Berlusconi pomôcť sám.