V tejto rubrike rozprávajú známi ľudia o svojom spolunažívaní s domácimi zvieratami.

Dnes: režisér VLADO ADÁSEK

Režisér Vlado Adásek si pred dvoma rokmi doniesol domov hneď dva psie kúsky - Pihu a Darmu. Obe majú dva roky, je medzi nimi iba desaťdňový rozdiel. Jedna je račica, druhá blíženec.

"Pihuška je kríženec bulteriéra a jazvečíka, je to vlastne taký dlhý biely jazvečík veľkosti bulteriéra," hovorí Vlado. "Ryšavá Darma je tiež dobrý typ, zamiešali ju ratlík s čivavou."

Do bratislavského bytu sa Piha dostala z istého južnoslovenského dvora, odkiaľ pochádzajú aj jej rodičia. Narodila sa dlhosrstej jazvečíčke neznámeho pôvodu. Došlo k tomu za dramatických okolností - keď hárala, otec bulteriér, žijúci tiež na dvore, sa od samej radosti odtrhol z reťaze. Piha je deviata z dvanástich šteniatok, mala byť utopená, ale napokon z toho zišlo. Pre svojich majiteľov je dnes tou najkúzelnejšou macherkou na dlhé trate.

"Darma je zase z Kremnice," vraví Vlado. "Jej mama bola nájdená ako dvojmesačné zatúlané šteniatko v Portugalsku. Tiež sme si ju vzali. S Pihou tvoria nerozlučný tandem."

Piha si po čase našla na Záhorí, u Vladovho kamaráta z čajovne, seberovného frajera - bieleho orecha. Na silvestrovskú noc, keď boli všetci spolu, však maličká Darma nezatajila svoje ženské problémy a nechtiac Pihe frajera prebrala. "Bol raz toľký ako ona, bál som sa, že jej môže ublížiť, tak som ich po celý čas sledoval. Aj som ich oddeľoval, ale vysvitlo, že Darme sa to celkom páči. Chválila sa potom ako mačka," spomína Vlado.

Netrvalo dlho a na svet sa začali pýtať potomkovia. Bolo asi štyri-päť dní pred plánovaným termínom pôrodu, keď začala naznačovať, že to prichádza.

"Pôvodne som si myslel, že to bude určite vtedy, keď sa budem ponáhľať do roboty alebo nebudem doma. Našťastie, bola sobota ráno," hovorí Vlado, ktorý od pol ôsmej do pol dvanástej dopoludnia asistoval Darme pri pôrode.

"Najprv som sa len díval. Potom hovorím spolubývajúcemu Ľuborovi - nejde ona rodiť? Pozri, ako ju šponuje," vysvetľuje Vlado. "A on mi na to - ále nie, nevidíš, iba si robí hniezdo. Tak som sa upokojil, ale o chvíľu sa zase preberám, lebo sa mi zdá, že má kŕče. Kým som sa vrátil z kúpeľne, odišla jej voda. Ale kamoš zase - že nie, že to sa iba nestihla ísť vyvenčiť. Mne sa však zdalo, že na mňa odtiaľ čosi čierno-ružové kuká. Tipoval som uško. Ale bola to papuľka a jazýček."

Ako prvý prišiel na svet najväčší, hnedý Hugo. Za ním dve menšie - Mošito a Vločka, ktorá sa teraz už volá Majka Tárajka, lebo vraj stále behá ako taká mechanická hračka na kľúčik, všade strká nos a niečo si brble. Posledný biely, dlhosrstý, ktorý sa narodil maličký ako laboratórna myš, je Bubo.

Darma sa svojim deťom oddala až tak, že prestala zvládať dojčenie. Po tom, čo ju jej otesánkovia hneď a zaraz úplne vycucali, musela začať chodiť na infúzie a kalciové injekcie. Materských povinností sa teda ujal Vlado, občas na striedačku s Ľuborom, ktorý zase prevzal na seba venčenie. Psíčkov odstavili a začali ich kŕmiť mliekom z fľašky.

"Spočiatku to Darma nevedela pochopiť, ale potom zistila, že jej je tak lepšie, a uľavilo sa jej. Šteniatka sa na ňu však zavesia aj teraz, ťahá ich za sebou a my sa len bavíme."

A čo na to všetko tetka Piha? Darme neveru rýchlo odpustila. Detí sa spočiatku bála a utekala pred nimi, ale časom, keď sa už zmenili na malé drzé hračky, sa jej začali páčiť. Je to práve ona, ktorá ich pravidelne umýva.

Šteniatka práve v týchto dňoch putujú k svojim novým majiteľom. U Adáskov ostáva iba jeden - najmladší Bubo, tichý extrovert. Už teraz niet pochýb, že Bubo to s tými dvoma potvorami zvládne. (ea)