1825 -- v Maškovej sa narodil štúrovský básnik, evanj. farár Daniel Maróthy, otec spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltésovej. Počas štúdií na lýceu v Bratislave bol správcom Jednoty mládeže slovenskej. Okrem príležitostnej a vlasteneckej poézie písal národnoobranné články. Publikoval v Orlovi tatranskom a Domovej pokladnici. Autor spomienkových próz: Rozpomienky na dni peknej mladosti a Turčianska ruža. Zomrel 18. apríla 1878 v Ľuboreči.
1849 -- na Dobrej Vode zomrel básnik a prekladateľ, katolícky kňaz Ján Hollý. V r. 1808 ukončil štúdium v Trnave, pôsobil ako kaplán a v r. 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde pôsobil 29 rokov a napísal takmer celé svoje pôvodné dielo. Po vyhorení madunickej fary odišiel na faru na Dobrej Vode, kde ho v júli 1843 navštívili Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža, aby prerokovali pravidlá kodifikácie nového spisovného jazyka. Hollý ich zámer odobril. Písal bernolákovskou slovenčinou - bernoláčtinou, ktorej význam ako literárneho jazyka dokazoval hlavne prekladmi z diel gréckych a rímskych básnikov. Do poézie tiež uvádzal vrcholné druhy a formy antickej poézie - selanky, žalospevy, ódy - ale s odlišnými námetmi (vlastenectvo, humanistické ideály). Autor eposov s historickými námetmi: Svatopluk, Cirillo-Metodiáda, Sláv. Zomrel takmer slepý. Narodil sa 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši.
1926 -- v Trnave zomrel vydavateľ, redaktor, publicista, cirkevný hodnostár František Richard Osvald. Bol spoluzakladateľom Spolku sv. Vojtecha, jeho predsedom i čestným predsedom, predsedom Muzeálnej slov. spoločnosti a Matice slovenskej (1919-26). Písal poéziu, publicistické články, spolupracoval s časopisom Kazateľ, vydával a redigoval časopis Kazateľňa. Vydal almanach Tovaryšstvo, napísal viacero učebníc a mravoučných kníh. Redigoval Katolícke noviny a kalendár Pútnik svätovojtešský. Narodil sa 3. októbra 1845 vHodruši-Hámroch.
1930 -- v Moskve spáchal samovraždu ruský básnik a dramatik Vladimir Vladimirovič Majakovskij, jeden zo zakladateľov ruského literárneho futurizmu, priekopník ruskej kinematografie. Po októbrovej revolúcii vedúca osobnosť ľavicovej avantgardy. Diela: Ja, Oblak v nohaviciach, Človek, 150 000 000, Milujem, Mystérium buffa, Ploštica, Kúpeľ. Narodil sa 19. júla 1893 v gruzínskom meste Bagdadi.
1932 -- v Buclovanoch, okr. Prešov, sa narodila grafička a ilustrátorka Viera Bombová. Dvojnásobná držiteľka Zlatého jablka z Bienále ilustrácií Bratislava (1967, 1969) a viacerých domácich a zahraničných cien. Knihy: Šudy Katarínka, Janko Gondášik a zlatá pani, Tulenia princezná a i.
1986 -- v Paríži zomrela francúzska prozaička a dramatička Simone de Beauvoirová, predstaviteľka existencializmu. V románoch sa zamerala na morálnu a metafyzickú problematiku: Všetci sú smrteľní a na otázku intelektuálnej angažovanosti: Mandaríni. O postavení ženy v spoločnosti písala v eseji: Druhé pohlavie. Autorka niekoľkých autobiografických príbehov i spomienkovej prózy: Pamäti poriadneho dievčaťa. Bola životnou družkou filozofa a spisovateľa Jeana-Paula Sartra. Narodila sa 9. januára 1908 v Paríži.
2004 -- zomrel evanj. hodnostár, biskup a náboženský spisovateľ Július Filo st. Na Slovenskej evanj. bohosloveckej fakulte študoval v r. 1943-47, v r. 1975 tu získal doktorát teológie. Zúčastnil sa SNP. Od ukončenia štúdia pracoval v cirkevnej službe - ako kaplán v Martine, administrátor a farár vo Vyšnej Boci, v r. 1952-70 vo Veľkej pri Poprade. V r. 1970 prešiel do Košíc ako farár a biskup Východného dištriktu slovenskej evanj. cirkvi (zvolený v decembri 1969). Popri svojej hlavnej činnosti na všetkých pôsobiskách rozvíjal kultúrno-osvetovú prácu a venoval sa práci s deťmi. Autor početných článkov, úvah, knižných publikácií. Za štúdie a články o T. G. Masarykovi a prácu Náboženský a sociálny odkaz T. G. Masaryka dostal striebornú medailu Ministerstva zahraničia Českej republiky. Narodil sa 17. decembra 1921 v Liptovskom Jáne.
