Niektoré človeku mimoriadne nebezpečné invázne rastliny, ako napríklad boľševník obrovský, priniesli na Slovensko ako okrasné rastliny. Tieto rastliny postupne likvidujú lokálne druhy. Boľševník pri styku s kožou spôsobuje popáleniny s účinkom podobným bojovému yperitu, ale aj záchvatové alergické reakcie.

Nepôvodné rastliny sa postupne šíria do obývaných častí dedín. Zlá situácia je napríklad v Ľubietovej pri Banskej Bystrici, v okolí Ružomberka, ale aj v ďalších dedinách po celom Slovensku. "Nemajú nepriateľa, ich likvidácia je pre finančnú náročnosť takmer nemožná," pesimisticky hovorí Alžbeta Cvachová z Centra ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici.

Aj napriek tomu sa ochranári pokúšajú súvislé porasty boľševníka, zlatobyle, pohankovcov, ale aj agátu bieleho likvidovať. Paradoxné je, že na Slovensku je množstvo chránených lokalít, kde sa nepôvodné druhy vyskytujú. Ochrana prírody a krajiny navrhuje, aby sa systém chránených území, a to najmä parkov, arborét a záhrad, prehodnotil.

Podľa Cvachovej je na Slovensku legislatíva, ktorá zakazuje pestovanie, rozmnožovanie, obchodovania a dovoz inváznych rastlín. Zlatobyľ žltá však rastie v záhradách mnohých rodinných domov, dokonca aj zopár metrov od sídla ochrany prírody. Dokazovanie, že majiteľ zakázané rastliny vysadil úmyselne, je zdĺhavé a takmer nemožné. Udeľovanie sankcií je mimoriadne problematické. "Paragraf, že majiteľ pozemku, kde rastú invázne rastliny, je zaň zodpovedný, sa využíva málo," hovorí Cvachová.

Nepôvodné druhy rastlín sú agresívne a rýchlo a efektívne sa rozmnožujú. Napríklad boľševník dorastá až do troch metrov a jeho porasty sa rozkladajú na niekoľkokilometrovej rozlohe. Kosenie a vypaľovanie zasiahnutých plôch na okraji lesov a brehoch potokov pomáha iba na krátky čas. Na Slovensku boľševník prvýkrát objavili v roku 1963.

Problémom ochranárov sú aj nepôvodné zvieratá. V slovenských lesoch sa úspešne rozmnožuje napríklad norka americká, ktorá do prírody utiekla z kožušinových fariem. Pôvodná norka európska však už na Slovensku a na väčšine územia Európy vyhynula. V slovenských vodách sa zase objavuje aj dovezená korytnačka písmenková, ktorá vytláča pôvodné druhy.

DANIEL VRAŽDA