Súdil sa už začiatkom deväťdesiatych rokov a Mestský súd v Prahe mu dal za pravdu.
Vypočuli aj eštebákov a ten, čo Mikoviča verboval, povedal: "Po príchode do izby v chate v K. som sa otvorene pána... pýtal na jeho kontakty na spisovateľov, možno aj iné záujmové osoby. On sa začal vzpierať a tieto informácie mi odmietol podať. Dôvodil tým, že on je ochotný sa s nami baviť len na oficiálne písomné predvolanie. Do debaty vstupoval aj pán ..., ktorý plnil úlohu môjho nadriadeného a mal náš rozhovor koordinovať tak, aby vyústil v to, aby navrhovateľ spoluprácu s nami prijal."
V debate vraj došlo k priamej ponuke spolupráce, ktorú novinár odmietol. Eštebákov náčelník však povedal, že spolupracovníka v masovokomunikačných prostriedkoch nutne potrebujú.
"Že pán ... je z hľadiska jeho možností a schopností vhodným typom, že keď sa teda vyjadril o oficiálnom predvolávaní, aby som urobil záver, že spoluprácu prijal a že ho budem predvolávať a že si p. .... na mňa časom zvykne a že nakoniec fakticky spolupráca vznikne."
Novinár vraj nespolupracoval, preto eštebák po dohode s náčelníkom niektoré informácie, ktoré získal z iných zdrojov, písal tak, ako že ich získal od tohto novinára. "Rátalo sa s tým, že táto spolupráca bude trvať určitý čas, pol roka a potom ju z nejakého dôvodu ukončíme."
Podľa zverejnených registrov bol spis naozaj uložený do archívu asi rok až dva po zaevidovaní agenta.
Súd nariadil SIS, aby ho vymazala zo svojich evidencií. V archívoch zostal. (mož)
